Politikov vidieť v uliciach. Či už na plagátoch, alebo reálne – deťom rozdávajú zmrzlinu, robia si „selfíčka“ pred kultúrnymi domami v regiónoch, píšu kuchárske knihy, rozdávajú podpiskarty... A všeličo sľubujú. Zatiaľ len opatrne, ale oficiálna kampaň ešte len naberá na obrátkach.
Inak tomu nebolo ani pred voľbami, ktoré sa v roku 2020 konali v normálnom termíne. Vzišiel z nich permanentný chaos, borila sa s niekoľkými krízami, aby sa nakoniec doslova potupne rozpadla. To však v sľuboch rozhodne žiadna zo strán nemala. Ako sa popasovali so svojimi predvolebnými sľubmi jednotlivé strany a ako dopadli sľuby z Programového vyhlásenia vlády, či už Igora Matoviča, alebo Eduarda Hegera? Politológ Jozef Lenč je skeptický a jeho skepticizmus potvrdzuje aj prieskum.
65,80 percent oprávnených voličov do NR SR posunulo šesť politických subjektov, pričom vstup do NR SR ušiel tesne koalícii Spolu a PS, ktoré potrebovali 7 percent. Opozíciu vytvorili Smer a Kotlebovci-ĽSNS, obe strany sa neskôr rozštiepili.
Do koaličných lavíc s ústavnou väčšinou zasadli OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Koalíciu sprevádzalo niekoľko kríz – najskôr korona vírus, opatrenia proti nemu, ceny energií a konflikt na Ukrajine. Aj vďaka nim to bola vláda, ktorá sa historicky najviac nezhodla a sprevádzali ju večné spory, ktoré neupokojila ani zmena na čele kabinetu – namiesto konfliktného Igora Matoviča (OĽaNO) nastúpil jeho stranícky kolega Eduard Heger, ktorý hoci mal ambície doviesť Slovensko do predčasných volieb po polroku po odvolaní musel odovzdať „kľúče od Úradu vlády“ prezidentkinmu premiérovi Ľudovítovi Ódorovi, ekonómovi, ktorý by mal byť nestranný.
Jednotkou na kandidátke bola pedagogička zo Spiša, Mária Šofranko, ktorá symbolizovala skutočných obyčajných ľudí a OĽaNO ako jediné postavilo do čela kandidátnej listiny ženu.
Vo svojej kampani hnutie už pred troma rokmi navrhovalo, aby každý, kto sa zúčastní volieb, získal 10-percentnú zľavu z poplatkov štátu. Do Programového vyhlásenia vlády (PVV) sa dostali body, o ktorých rozhodlo internetové „všeľudové hlasovanie“ a hovorili o zavedení hmotnej zodpovednosti politikov – téma sa do PVV dostala cez 99 percent hlasujúcich. Tento zákon je v druhom čítaní a ak prejde, platiť začne od januára budúceho roka.
„Hrdí sme najmä na odpolitizovanie a rozviazanie rúk polícii a prokuratúre, a tiež na historicky najvyššiu podporu rodín, či už prostredníctvom zavedenia tehotenského príspevku pre mamičky už od 4. mesiaca tehotenstva, zavedenia liekov bez doplatkov pre deti do 6 rokov, dôchodcov a ZŤP, alebo presadenia 200 € mesačne na dieťa,“ uviedlo hnutie.
Vtedy vládna strana do volieb vstupovala s troma prioritami: 13. dôchodok, 13. rodinný prídavok a 55-tisíc eur každému absolventovi lekárskej fakulty, ktorý zostane desať rokov na Slovensku.
„Naším cieľom je vybudovať 25-tisíc nájomných bytov ročne,“ sľubovalo hnutie Borisa Kollára, pričom predstava bola taká, že „jednoizbák“ v regióne o výmere 35 m2 mal stáť mesačne ani nie sto eur. Hoci by záujem bol, cez nezávislý formulár ho prejavilo cez 17 a pol tisíca osôb, podľa Sme rodina by mali byť prvé z nich k dispozícii do konca tohto roka.
„Zavádzame do praxe finančný mechanizmus, ktorý zvýši dostupnosť nových a v Slovenskej republike vyrábaných vozidiel pre bežných občanov a podniky, podnikajúce na Slovensku,“ motivovalo hnutie pred voľbami možnosťou prenájmu auta od štátu za sto eur mesačne.
„Zabezpečíme, aby aj žiaci v obciach a mestách, kde nie je dostupná železničná doprava, mohli cestovať do školy a zo školy zadarmo,“ sľubovali kollárovci pred voľbami.
Sulíkova strana sa prezentovala viac, ako tisíckou riešení pre Slovensko. Nechýbali v nich body, ako odbúranie byrokracie, poriadok vo verejných financiách a minimalizácia korupcie. Sulík sa prezentoval tým, že mali zabezpečiť to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Už vtedy, rovnako, ako teraz, SaS tvrdila, že je najlepšie pripravená strana na vládnutie.
„Presadili sme reformu vysokých škôl, ktorá prináša funkčné miesta docentov a profesorov, kratšie externé štúdium, financovanie VŠ podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné financovanie projektov či zmeny v riadení,“ uvádza sa v odpočte SaS.
Andrej Kiska svoj veľkolepý projekt prezentoval, ako alternatívu pre tých, ktorí ju nevideli v opozičných stranách. Volebný výsledok však Kiskovi nepriniesol premiérske kreslo, ale problémy so srdcom, čo ho donútilo vzdať sa aj poslaneckého mandátu. A to bol začiatok rozpadu strany, ktorú po ňom prebrala Veronika Remišová, ktorá je dnes jedinou poslankyňou Za ľudí v parlamente.
Ambiciózny program kiskovcov hovoril o mape dobrých riešení, ktorá sa zameriavala aj na regióny – desať nových nemocníc, obchvaty miest a obcí, posilnenie hromadnej dopravy, či diaľnice.
Aj táto strana si spravila odpočet, do ktorého zaradila ako úspech „výrazný nárast čerpania eurofondov oproti predchádzajúcej vláde Smeru“ aj prideľovanie dotácií bez politických kontakov. Ako úspech vníma aj odstrihnutie „oligarchov od predražených informačných systémov.“
V rámci očisty a reformy justície vláda zriadila Najvyšší správny súd, no nepodarilo sa a ani sa nepodarí postaviť nemocnicu Rázsochy.
Ešte Matovičova vláda sa od začiatku prezentovala ako bojovník proti korupcii.
„Merateľným výsledkom deklarovaných protikorupčných opatrení je dosiahnuť v rebríčku vnímania korupcie Transparency International zlepšenie o 20 miest oproti aktuálnemu umiestneniu,“
„Posun je napriek tomu len mierny, keďže výsledné skóre Slovenska sa zlepšilo o jediný bod z 52 na 53 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Citeľnejší posun v poradí je tak aj dôsledkom stagnácie či prepadu ďalších krajín podobnej úrovne,“ informovala. Zákon, ktorý by odmeňoval nahlasovateľov korupcie, sa cez parlament nedostal.
„Témou volieb bola zmena politiky a slušné Slovensko. Dnes vidíme, že politika sa síce zmenila, ale k horšiemu. Zhrubla a je čoraz viac nekoncepčná, chaotická a vulgárna. Slovensko rozhodne nie je slušnejšie,“
Agentúra Focus nedávno zverejnila prieskum verejnej mienky, podľa ktorého „pohorel“ aj ďalší bod, ktorý chceli vlády OĽaNO vylepšiť – dôvera občana voči štátne inštitúcie.
Najmenšiu mieru dôvery získali Národná rada SR (dôveruje jej úplne alebo skôr 20,6 percenta), súdny a právny systém (33 percent) a veľké firmy a korporácie (34,2 percenta).
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik