Anton Hrnko, historik a bývalý poslanec Národnej rady SR, sa vo svojom aktuálnom príspevku na Facebooku zaoberal tým, čo v slovenských podmienkach znamená slovo „aktivista“ a ako sa takíto ľudia prejavovali a prejavujú.

Kto je aktivista?

Hrnko v príspevku s názvom „Aktivisti“ píše, že Slovensko nikdy nebolo a ani nebude krajinou, ktorá by si mohla slobodne a podľa vlastného výberu určiť svoju budúcnosť. Vždy sa nám podľa neho priplietla „nejaká tá tisícročná ríša, večné časy a nikdy ináč“ a teraz zase „najúspešnejšia obranná aliancia v celej histórii ľudstva“. „Uznáte, všetko veľmi ctihodné spoločnosti, ktoré nám určili, čo je pre Slovensko najlepšie, čo potrebuje a ako má viesť svoju vnútornú a zahraničnú politiku,“ píše Hrnko.

Takýto osud sa podľa Hrnka nemôže vyhnúť žiadnemu malému štátu, najmä pokiaľ sa nachádza na tak exponovanom mieste ako Slovensko. Aj v takýchto podmienkach by sa však podľa historika dal vytvoriť primeraný priestor na to, aby príslušník slovenského národa žil dôstojne, necítil sa v pozícii otroka alebo nevoľníka. Na to by však podľa Hrnka musela existovať politická sila, ktorá si je vedomá základných požiadaviek dôstojného života národa, a nesmeli by existovať aktivisti.

Následne sa Hrnko pokúša o definíciu slova „aktivista“. Aktivista je podľa Hrnka človek, ktorý má prehnané politické ambície a neskutočnú chuť vládnuť, pričom však občania obyčajne dajú prednosť menej ambicióznym ľuďom, ktorí sa vedia postarať nielen o to, aby cisár dostal, čo mu patrí, ale aby aj ľud pri tom nestratil svoju dôstojnosť. „A čo urobí aktivista v takejto situácii? Nemýlite sa, začína podliezať aktuálnemu sponzorovi a predstavuje sa ak nie ako jediná sila, ktorá mu môže zabezpečiť jeho záujmy, tak aspoň najlepšia. Sponzorom donáša na svojich politicky úspešnejších súperov, dehonestuje ich, obviňuje ich z nevernosti a všetkých možných zločinov,“ vysvetľuje Hrnko.

Aktivisti z čias minulých

Ďalej sa Hrnko vo svojom výklade vracia k dejinám prvej Slovenskej republiky z rokov 1939-1945. Tie by podľa Hrnka boli určite iné, keby sa nesformovala okolo Tuku a Macha skupinka radikálnych osôb túžiacich po moci a nadbiehajúcich nacistom v Berlíne, „že oni by boli lepší ako skupina konzervatívna, že oni by boli vernejší tretej ríši ako tí čiernoprdelníci (farári), ktorí boli pri moci“.

Hrnko pripomína, že existovala aj skupina blízka Machovi, sústredená okolo istého R. Stríženca, ktorá žiadala führera o zmenu štatútu Slovenska a o to, aby bolo vyhlásené za nemecký protektorát. Vraj len tak bude Slovensko zabezpečené pre národný socializmus bez farárov a tmárov, tvrdila podľa Hrnka táto skupina.

Hrnko ďalej pripomína aj plejádu politikov z čias obdobia komunistického režimu, ktorých ľudia „nemohli ani cítiť“, ale pri moci sa držali svojím hlasným prihlasovaním sa k vernosti Sovietskemu zväzu a ideám marxizmu-leninizmu. Mená ako Bacílek, David, Široký, Biľak, Kolder, Jakeš a ďalší zostanú podľa Hrnka smutným svedectvom toho, ako „prosovietsky aktivizmus nivočil slovenský a český národ v spoločnom štáte“.

Veľkorozkrádač by mal sklapnúť!

Hrnko je podľa svojich slov šokovaný, k akému kroku sa odhodlali súčasní aktivisti počas svojej oficiálnej návštevy v Bruseli. Je presvedčený, že úradníci či už v NATO alebo EÚ sa cítili nepríjemne, keď počuli to, čo od nich vládni úradníci z Bratislavy chcú. Sám bol podľa svojich slov svedkom takejto trápnej situácie, keď ho niekdajší minister obrany Stank poslal za šéfom poradcovskej skupiny Cubic Application, aby posúdil jeho prejav na najbližšie zasadnutie ministrov v NATO. Americký generál bol podľa Hrnka zjavne zaskočený, na chvíľu stratil reč a potom vraj zaštebotal: „Aha, minister chce, aby som mu posúdil angličtinu.“

Podľa Hrnka budú všetci, čo nariadili a podieľali sa na spomínanej ceste, raz za to volaní na zodpovednosť. „Jednoducho so štátom a jeho vážnosťou sa nemožno zahrávať. Žiadať NATO a EÚ pod vymyslenými zámienkami, aby zasiahli do vnútornej politiky je tak na úrovni Strížinca alebo Biľaka a jeho pozývacieho listu. To sa ináč nedá komentovať,“ píše Hrnko.

Čo však Hrnka šokovalo najviac, sú slová „zostavovateľa súčasnej vlády prezidentky Z. Čaputovej“: "Máme vôbec na vlastnú štátnosť? Zaslúžime si slobodu a nezávislosť? Hoci máme od roku 2020 až doteraz vlády s jednoznačne prozápadným smerovaním a zároveň sa radíme ku krajinám, ktorých vlády patria k najsilnejším spojencom UA a pomáhame jej vo všetkých ohľadoch, v boji proti RU protislovenskej propagandistickej diverzii sa urobilo žalostne málo."

„To fakt, národ si zaslúži štátnosť len vtedy, keď aj s peračníkom zožerie všetku propagandu, kreslenú Miklošovými ružovými pastelkami. Tento veľrozkradáč slovenského národného majetku by už konečne mohol sklapnúť a nechať občanov Slovenskej republiky, aby si žili svojím životom,“ uzatvára Hrnko.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik