Kedysi to bola pekná dvojka. On mal svoju eseročku, do ktorej ju s radosťou prijal. Aj keď si občas skočili do vlasov, hanba sa nekonala. Igor nebil Veroniku a Veronika nebila Igora. Veď by to bola hanba, ako sa v tej pesničke spieva.

Bola to veľká láska. Raz sa dokonca vyjadril, žeby z nej bola dobrá prezidentka. Ale ako to už býva, prišiel niekto tretí. Akýsi Ander z Popradu. Zlodej a klamár Igorovi ukradol Veroniku. Spravil z nej šéfku strany, s ktorou on nechcel mať nič spoločné. Hanbil sa za ňu, keď sa ukázalo, že to nebola žiadna sláva.

Veronika a Igor Víťaz to dotiahli až do vlády. Aj tam si boli blízki. Ale prišli hrmavice a búrky a zrazu bolo všetko ináč. Najskôr Igor a potom aj Verona s celou bandou padli z hrušky dolu. Zasadli do tvrdých poslaneckých lavíc. Svetská sláva, poľná tráva! Aj ich sláva pominula, zvädla ako tráva. Igorovi síce zostala jeho výnosná eseročka, ale aj tá začala upadať spolu s ním. A Veronika ostala šéfkou už len sama sebe. Všetci od nej ušli, aj tá protivná Kolíčka, čo jej po krku išla. Žaludi sa vyparili, už len hrdá Veronika ostala trčať ako kôl v plote. Ako ohrdnutá stará dievka. Sama. Nikto ju nechce. Ani potupený Edo Demokrat sa k nej nemá ako kedysi. Ale dostať sa k nemu, to je ako z dažďa pod odkvap. Nie, s ním nie.

Veronike zvoní umieračik. Ak sa nechce hrať s maňuškami, musí sa poobzerať po poctivej robote. Najlepšie v politike. Čo tam po tom, že si národ z nej robí srandu.

Našťastie nikdy nebolo tak zle, aby nebolo lepšie. Ako v správnej rozprávke aj Veronikin príbeh musí mať šťastný koniec.

Keď sa po celodennej práci pre ľudí pozerala na nočnú oblohu, pod balkónom sa objavil Igor. Na gitare vybrnkal tóny pesničky Jaká by to hanba bola... Pozeral hore a Veronike venoval nádherný, srdcervúci spev:

„Sekera, motyka, rýľ a kliešte, Veronika, hybaj ešte, sekera, motyka, rýľ a kliešte, hybaj ku mne ešte raz.“

Na takéto vyznanie Veronika nemohla ináč - vykúzlila ten najnežnejší hlások a svojmu Rómeovi poslala spevavú odpoveď:

„Jaká by to hanba bola, keby som ťa nepočula, jaká by to hanba bola, idem k tebe zas.“

A ruka bola v rukáve.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik