Tatranskému tigrovi, ako sa Slovensko dlho prezentovalo, podľa ministra financií v prezidentkinej vláde Michala Horvátha dochádza dych. Niečo s tým treba robiť a Slovákov to bude bolieť. Ak sa tak nestane, Slovensku o niekoľko desaťročí hrozí bankrot. Píše web ekonomika.pravda.sk.

O tom, aké konkrétne opatrenia vláda mieni robiť na ozdravenie slovenskej ekonomiky Horváth veľmi hovoriť nechce. Čo však je isté, bude ich nutné veľa a ak vláda získa dôveru poslancov, bude sa podľa neho môcť sústrediť aj na dlhodobejšie opatrenia, ktoré by pomohli aj vláde, ktorá vyjde z predčasných volieb. Do tých sa ministerstvo financií nechystá predkladať nejaké legislatívne návrhy, aj bez nich ho čaká množstvo práce s prípravou rozpočtu pre budúcu vládu, ktorá si ho však bude môcť prispôsobiť. Horváth tiež hovorí, že pre ekonómov blížiaci sa bankrot Slovenska nie je žiadnym prekvapením, s mnohými faktormi sme sa ako krajina mali vyrovnávať už niekoľko rokov. Kto vlastne zasadol do kresla ministra financií?

Kde môžeme šetriť

Horváth je veľmi opatrný vo vyjadreniach, kde by sme aktuálne mohli ušetriť.

„Je to predmet našej vnútornej práce. Nechcel by som predbiehať a hypotetizovať. Náš plán je najprv na tom pracovať a potom tie opatrenia budeme komunikovať,“poznamenal. OECD síce hovorí, že máme vysoké odvody a nízke dane, no tu minister upozorňuje, že budeme potrebovať množstvo opatrení, pričom vláda bude môcť navrhovať iba opatrenia, ktoré bude možné zaviesť až od budúceho roka.

„Ešte na tých opatreniach sami pracujeme, rozhodneme sa, čo pôjde do nasledujúceho rozpočtu. Zároveň domácou úlohou z Úradu vlády je, aby sme nechali niečo na stole aj pre ďalšie administratívy. Toto obmedzí aj našu kreativitu a obmedzí sa tým aj naša schopnosť približovať sa medzinárodným benchmarkom,“ myslí si Horváth.

Diskusia o rozpočte však musí prebehnúť ešte pred voľbami. Rovnako, ako plán ozdravenia verejných financií.

„Občania prejavia svoju vôľu vo voľbách a politici, ktorí budú zvolení, si budú môcť rozpočet prispôsobiť. Je dôležité, aby rozpočet rešpektoval to, že potrebujeme ozdraviť verejné financie,“ konštatuje minister.

Vláda však zrejme dôveru nezíska

Horváth by bol rád, ak by ju predsa len získala – mohli by sa vďaka tomu sústrediť na prípravu viacročného plánu. Nie len na najbližší rozpočet. Ten aby bol vyrovnaný, bude podľa Horvátha prezidentkina vláda pod Ódorovým vedením venovať veľa energie.

Vzhľadom na to, že pred vládou je už len posledná schôdza parlamentu, Horváth neráta so žiadnou legislatívnou iniciatívou.

„Naším plánom však je pripraviť k tým opatreniam, ktoré predstavíme začiatkom jesene, podklady a návrhy zákonov tak, aby to nasledujúca vláda mohla rýchlo použiť a presadiť,“hovorí Horváth o tom, na čo sa budú sústrediť.

Zmeny v dlhovej brzde

Horváth bol jedným z tých, ktorí spoluvytvárali mechanizmus dlhovej brzdy. V súčasnosti hovorí o zmenách, ktoré aj pod vplyvom pandémie, či konfliktu na Ukrajine dlhová brzda potrebuje. Tie však potrebovala dávno pred tým.

„Dávno predtým bolo aktuálne prejsť na definovanie dlhovej brzdy na základe čistého, nie hrubého dlhu. Dlhová brzda by v takom prípade brala do úvahy, že časť verejného dlhu je vlastne hotovostná rezerva štátu. Toto sme aj od začiatku chceli, no nedalo sa to urobiť, lebo v tom čase Eurostat ešte nevykazoval oficiálne čistý dlh. To je jedna z technických vecí, čo sa zmenila,“vysvetľuje Horváth.

Hrozivá prognóza RRZ

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nedávno zverejnila prognózu, podľa ktorej sú zmeny nutné, inak v priebehu 50 rokov hrubý dlh Slovenska stúpne na 350 percent HDP. Horváth tvrdí, že je to aj o dlhodobej demografickej situácii.

„Takéto grafy sme mali brať vážne už asi desať rokov a robiť opatrenia. Niektoré sa aj spravili, no nie vždy išli správnym smerom aspoň na tom horizonte najbližších rokov. Tejto otázke sa treba však naliehavo venovať a nastavovať systémy v dôchodkoch, v zdravotníctve, v dlhodobej starostlivosti,“ konštatuje minister financií.

Aké sú možnosti

Horváth vidí dva rôzne prístupy a ich kombinácii. Ekonomika by sa mohla naštartovať rozumnými výdavkami, ale nutné budú aj určité škrty.

„Tie opatrenia, s ktorými prídeme, budú zahŕňať určitý predpokladaný rast ekonomiky a postupne budeme počítať s trošku rýchlejším tempom rastu ekonomiky. Zároveň treba povedať, že tempo, ktorým by ekonomika mohla rásť v dlhšom horizonte, je podstatne pomalšie ako tempo rastu, na aké sme boli zvyknutí v predchádzajúcich dekádach. Slovensku v istom zmysle dochádza dych,“ uzatvára orváth.

Kto je minister financií

Michal Horváth ukončil štúdiá na Univerzite Komenského, University of York aj na University of St. Andrews. V rámci štátnej správy pôsobil na ministerstve financií, ale aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, no pôsobil aj ako výskumný pracovník na University of Oxford. Zakladal Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Ako pedagóg pôsobil aj na  University of York, odkiaľ sa presunul do Národnej banky Slovenska na pozíciu hlavného ekonóma.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik