Nie, že by som nejak spokojne mohol absorbovať fakt, že Kočner je „nevinný“. Ale je to rozhodnutie súdu, tak to rešpektujem. Posledné, čo rozvrátené a roznenávidené Slovensko ešte potrebuje, je totiž nerešpektovanie rozhodnutí súdov. A už tri roky sa presne o to snažia ako niektorí politici, tak aj istá časť zástupcov novinárskej obce.
S Kočnerom bolo „in“ flákať sa po žúrkach. Slávna je najmä tá na Donovaloch. S Kočnerom bolo zaujímavé sa stretávať, rozprávať. Robiť obchody, predávať mu pozemky – napríklad ten pod Five Stars Residence – nepatril ten do vlastníctva Slovenského rozhlasu? S Kočnerom mať kontakty, to bolo proste výhodné. A vhodné. A mediálne tak atraktívne!
Potom prišiel zlom
Stalo sa to, čo sa stalo, čo sa už nikdy neodstane. Z Kočnera politici, tí istí, ktorí s ním radi žúrkovali a stretávali sa a rozprávali sa a robili si s ním svoj biznis, spravili zo dňa na deň monštrum a mainstream ikonu čohosi, doteraz neviem čoho. Hádam vlastnej úchylnej spravodlivosti, vlastnej lživej pravdy, vlastnej odpudivej „čistoty“, vlastných profiloviek z tvárí Jána a Martiny. Niečo ako visačku od Armaniho. Kto nebol zrazu „all for Jan“, bol totálne „out“. Nie, nechcem trápiť rodičov ani príbuzných obetí, nechcem ich tak odporne zištne a účelovo týrať, ako to robili a robia bez sebazaprenia mnou už spomenutí politici a slúžky mediálneho ideologického propagandistického hlavného prúdu celý ten čas od tej hroznej udalosti.
Svedectvo z počutia súdu ako dôkaz nestačí
A to už som pri úplne iných „procesoch“, teda, ešte len v štádiu horúčkovitej politicko-mediálnej prípravy na ne. Máme tu jeden obrovský precedens. „Precedens je prameňom práva, ktorý vytvára právo presne naopak ako právny predpis. Precedens vytvára právo na základe konkrétneho spoločenského vzťahu, ktorý sa udial v minulosti a platí pre ten istý spoločenský vzťah v budúcnosti, ale s inými účastníkmi.“ (Svák, J.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Euro Kódex.) Teraz dávam zásadnú otázku – na čom je zo strany samoľúbych, no hlúpych politikov s kúpeným vzdelaním založené ich takmer trojročné ťaženie „proti mafii a korupcii“? Tá šialená trápnosť, na ktorej sa už ani len smiať nedá? Na čom je založený politický boj mainstreamu proti tej časti politického spektra, ktorá sa mu proste a jednoducho – len tak – nepáči a nepasuje do politických zámerov a možno aj záväzkov jeho majiteľov? Už tri roky iba na svedectvách z počutia. Svedectvách nedôveryhodných „kajúcnikov“, ktorí povedia všetko, čo im nadiktujú, že práve to povedať majú.
Zbrane demokracie
V normálnom štáte je to predovšetkým právo. A jasne že aj slušnosť. V našom štáte sú to súkromné firmy so súkromnými záujmami, vlastniace súkromné médiá, ktoré si vyrábajú vlastných „dobrých“ politikov. A na tých podľa nich „nedobrých“ v rámci teatrálneho boja proti mafii a korupcii nasadili zástupy ochotných ponúkať „svedectvá z počutia“. Súdu to však nestačí. A už tri dni to nikto nespomína. Nie, v piatok nevyhral Kočner, nech nám to bude chcieť tvrdiť kto chce. Na milosť s takým tvrdením beriem z pochopiteľných dôvodov pozostalých po obetiach. Inak nikoho. V piatok totiž prehral samoľúby mainstream, trápni (vraj)politici s ich podlými účelovými reklamnými profilovkami Jána a Martiny a zjavne aj „sklamaná“ prezidentka. Nuž a tiež politické procesy u nás dostali (alebo ešte len dostanú) poriadnu ranu. Tentoraz – „chvalabohu“.
Nechápem a nie som ochotný sa o to ani snažiť
V demokracii, tej skutočnej, platí taká jedna zjavne u nás buď už zabudnutá zásada, alebo rovno ignorovaná – rozhodnutia súdov sa rešpektujú. A rešpektuje sa aj zásada, že kým niekto nie je odsúdený, a to právoplatne, dovtedy je nevinný. Akceptujem, že to politici s kúpeným vzdelaním a „novinári“ bez vzdelania alebo rovno bez mozgu nevedia, alebo svojvoľne ignorujú. Nechápem však, že to kritizuje právnička zo „skládky“. Za hlučného potlesku veriacich z jej sekty. Inak, na ten pamätník „slobody slova“, čo má vzniknúť, sa naozaj s veľmi zmiešanými pocitmi pôjdem raz, ak dožijem, pozrieť. Sloboda je slobodou iba vtedy, ak ju nikto nevlastní a neslúži iba niekomu. A nie je to žiaden indiánsky totem, okolo ktorého sa tančí so sekerkami v ruke. Ale to je už téma na nasledujúci komentár.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik