Ako dievča snívala o tom, že raz bude modelkou. Lenže dievčatko ľúbilo papkať a vypapkalo sa. Na modelku mohla akurát tak zabudnúť. Sklopila uši, ale snívala ďalej. Nepatrila k tým, čo sa vzdávajú. Bola veľká bojovníčka.
Povedala si, že keď nie modelkou, bude prezidentkou. Bude nosiť pekné šaty, vyvážať sa s telesnými strážcami v limuzíne. Oni ju budú chrániť na každom kroku. Bude lietať po svete a brať kopu peňazí. Jej obraz bude visieť v triedach, v úradoch, skrátka všade, okrem krčiem, kravínov a podobných zariadení. Sen o modelke prenechala dcére, lebo medzitým sa stihla aj vydať, aj mamou stať, aj sa rozviesť. Skrátka, šikulka.
Na funkciu sa pripravovala. Mala za sebou vplyvných ľudí vonku i doma. Podarilo sa. Tých hlasov nebolo veľa, ale na víťazstvo stačilo. Krásna Susan vyhrala a dostala sa do paláca. Nikým nepoznaná, len sa tu zrazu zjavila. Ako prízrak, ako víla. Vraj očarila nejakého deda z Ameriky. Dedo mastil, a kto mastí, ten jede. Prezentovala sa ako ekologická aktivistka, čo preložila skládku z bodu A do bodu B. Aj nejakú brožúru o tom napísala. Dosť málo na to, aby sa stala hlavou štátu. Ale stalo sa. Frajer jej narobil kopu fotiek. Pózovala ako modelka, aj na koberci sa rozvaľovala. Nacvičila si úsmev, aby vyzerala ako milá a príjemná žena. Ale keď ju cvakli v nestráženej chvíli, už bol z nej včelár, ktorému včely uleteli. Pri všetkej snahe vyzerať dobre, zabudla na jazyk. Anglicky nevedela ani ceknúť. A ruština jej bola naprd. Rusov nemala rada, ťahalo ju to na Západ a ešte k nejakému Volodymyrovi a tuším Petrovi alebo Pavlovi.
V paláci sa obklopila ľuďmi, ktorí jej pomáhali k dobrému menu. Aj nového frajera si tam našla, aj jazyk sa ako-tak naučila. Dostala dvorného krajčíra, vizážistku, len aby bola vždy krásna. Ako modelka. A tak nám Jej Veličenstvo kraľovalo, cestovalo po svete v krásnych šatách a domov metále nosilo.
Viac ju zaujímal svet ako domáci poddaný ľud. Čím ďalej, tým častejšie sa ozývali a silneli hlasy, že načo nám je taká prezidentka, čo cudzích chváli a vlastných nemá rada - nerozumie im. Že nechceme prezidentku, ktorá nemiluje národ. Priťahujú ju len isté skupiny, čo aj patrične dáva najavo. Fotí a cmúľa sa s nimi, návštevy k nim vodí.
Najviac si voči nej dovoľoval istý zbojník Robin. Múdry človek. Roky viedol krajinu. Niektorí ho milovali, iní nenávideli. Dokonca aj obesiť, do basy poslať ho chceli. Novinári štekali naňho ako zúriví psi. Zvykol si. Človek si aj na šibenicu zvykne, ako sa hovorí. Každé ráno behal, aby bol v kondičke. Bol to bojovník ako Susan. Nevzdával sa, hoci voľby prehral a prehral aj prezidentský súboj s akýmsi dobrým anjelom z východu. Neviem, či zo žiarlivosti, alebo prečo to bolo, ani s anjelom, ani so Susan nemal dobrý vzťah. Čo dobrý?! Medzi nimi priam blčala nenávisť.
Napokon sa Susan na Robina tak nasrdila, až sa mu začala vyhrážať. Že ona to tak nenechá, že ho zažaluje za urážky na cti. A všemohúca a urazená na druhý deň Robina, predsedu najsilnejšej opozičnej strany, vynechala spomedzi tých, čo s nimi v paláci o novej vláde hovorila. Aby si vedel, Robin, to je moja pomsta, na, tu máš! Akosi pozabudla, že ona nie je sopľavé decko, ale prezidentka.
Nuž, to je tak, milá Susan, šaty nerobia prezidentku!
Slovo autorky na záver
Keď k realite pridáme kúsok fantázie, potom vznikne text, ktorý ste práve dočítali. Cieľom nebolo nikoho uraziť, ale s nadhľadom pozrieť na to, čo sa okolo nás deje.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme