Manipulácia je v sociálnej psychológii a sociológii termín, označujúci snahu ovládať myslenie druhej osoby či viacerých osôb. Na Slovensku pôsobí niekoľko manipulátorských skupín a v ich službách prakticky výhradne fungujú médiá, označujúce samé seba za médiá hlavného prúdu.

„Manipulátor sa snaží vnútiť inej osobe myšlienky a názory, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu či mu vyhovie, alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná. Manipulácia je využívanie nevedomosti, neistoty, dobromyseľnosti, naivity, strachu, slušnosti a ďalších viac pozitívnych než negatívnych citov a vlastností iných osôb s cieľom realizovať svoje vlastné, väčšinou utajené a skryté zámery, ciele a plány.“ Toľko citát z webu eduworld.sk o „výchove, vzdelávaní a samorozvoji“.

Bezcitná a prešpekulovaná, sofistikovaná

Manipulácia sa na Slovensku bezcitne, chladnokrvne a vykalkulovane využíva ako zbraň a tvári sa ako spoločnosti užitočná, prospešná, hlásajúca jedine správne a jedine prípustné pravdy. Pre všetkých zúčastnených však býva mimoriadne nebezpečná. Manipulatívne metódy sú založené vždy na eticky neprípustných formách správania sa.

Gloria Beck, nemecká odborná autorka a manažérska konzultantka v oblasti „ rétoriky “ a nemecky hovoriaca expertka na manipulácie vo svojej knihe Zakázaná rétorika uvádza spojitosť týchto metód so zlými úmyslami manipulujúcej osoby. Upozorňuje na neetické spôsoby správania sa, ktoré sú v rôznej intenzite, nie zákonite všetky (ale vždy aspoň niektoré z nich) obsiahnuté v manipulačných technikách, ako je využívanie ľudí na naplnenie vlastných cieľov a zámerov ako nástrojov bez vlastnej vôle, nerešpektovanie a obchádzanie slobodnej vôle iných, zákerné konanie, klamstvo a hlásanie predstieraného jediného možného „dobra“.

Ideologický wrestling

Už dávno sme zabudli na to, že politika je ihriskom, na ktorom proti sebe bojujú rôzne idey. Teda, má byť takým ihriskom. Po ére jedinej prípustnej idey politického predvoja boľševikov bol na Slovensku pár rokov pluralitný názorový systém, ale s príchodom Covidu sa tento zo strany manipulátorov a vlastníkov vplyvu na verejnú mienku zatrhol a zas tu máme iba jeden „politický predvoj“ a všetko ostatné je oficiálne, mocensky a mediálne neprípustné, zakázané, odpudivé, odsúdenia hodné, ak nie konšpiratívne, naratívne či aspoň nepravdivé. A v časoch krízy je toto vyhranenie sa ešte výraznejšie, pretože krízy sú obdobiami, v ktorých sa láme a získava moc.

Indoktrinácia ideológiami

„Ak sa elite podarí poskytovať ľuďom informácie, ktoré podporujú jeden svetonázor, ľudia sa stanú do istej miery imúnni pred inými názormi. Preto ak médiá publikujú selektívne správy, ktoré sú v jednotnej línii (globalistického progresívneho pravicového – vstup autora komentára do citátu) naratívu – potom si môžu vytvoriť takýto obraz sveta, ktorý sa ťažko mení, aj keď sú konfrontovaní s opačnými príkladmi.“ Píše na webe Kultúrno spoločenského magazínu polemag.sk ekonóm a psychológ Marek Dobeš.

„Iným príkladom selekcie je selekcia ľudí s podobnými názormi do médií či think tankov. Namiesto toho, aby majiteľ média priamo prikazoval redaktorom, čo majú písať, stačí prijímať ľudí, ktorých svetonázor sa zhoduje so svetonázorom majiteľa.“ Píše tiež Marek Dobeš. Teraz si môžeme dosadiť, kto aké médiá na Slovensku vlastní a máme v skratke vyjadrenú mediálnu politickú manipuláciu mainstreamu. Zaujímavé je, že vyhľadávače vám neposkytnú čerstvejšie údaje o vlastníctve médií slovenského mainstreamu ako po rok 2020. To je naozaj „náhodička“. Bol to volebný rok, v ktorom sa dostala k moci súčasná bezmocná rozpadnutá vláda v režime poverenia po odvolaní.

Záhada? Náhoda?

A ešte zaujímavejšie je, že napríklad prieskumy agentúry Focus, týkajúce sa dopytovania respondentov o tom, či poznajú a ak, tak ktorý mediálny titul, sa naozaj výnimočne puntičkársky vyhýbajú spomenutiu Denníka N. Akoby na mediálnej scéne Slovenska neexistoval. Nepôsobil a v zmysle vyššie uvedeného nemanipuloval.

Návrat do minulosti, hoci nie až tak dávnej

S nasledujúcim citátom sa Redakcia HD nemusí zhodovať, autor komentára ho uvádza iba ako názor „druhej strany“. V dobe, keď názory druhej strany podliehajú cenzúre, je to totiž potrebné a z pohľadu etiky žurnalistiky aj nevyhnutné. Tá bola iba za boľševikov postavená na jedinom prípustnom názore. A potom, zdá sa, že až v tomto volebnom období sa táto politicko-manipulatívna-mediálna prax obnovila.

Blog Ľuboša Blahu na webovom sídle strany SMER – SSD zo 04.09.2019

„Monika Tódová z Denníka N je o vyšetrovaní Moniky Jankovskej lepšie informovaná ako sama Jankovská. Na tlačovke vyťahuje veci priamo zo spisu. Ako je to možné?

Pri všetkej úcte - spolupracujú vyšetrovatelia s Denníkom N? Vedie vyšetrovanie pani Tódová?

Ako inak si vysvetliť, že Denník N disponuje Kočnerovou Threemou a už niekoľko týždňov to politicky zneužíva?

Ako je možné, že Denník N má informácie o Jankovskej vyšetrovaní, ktorými by nemal disponovať, ak nedošlo k porušeniu zákona?

A teraz sa pýtajme ďalej.

Kto vlastní Denník N? Majitelia firmy ESET. Tí istí ľudia, mimochodom, financujú aj Progresívne Slovensko a kampaň Čaputovej. ESET stojí za všetkými.

Pokračujeme.

Čaputová bola tá, ktorá najhlasnejšie kričala, aby odstúpila Jankovská. Tá, ktorú k moci vyniesla vražda Kuciaka. Ach, tie náhodičky.

A teraz si to celé spočítajme.

Eseťácky denník má informácie od vyšetrovateľov, ktoré nemôže mať.

Eseťácki politici zneužívajú tieto informácie na politickú kampaň proti Smeru.

A všetci sa tvárime, že vyšetrovanie, ktoré sa deje v súbehu s mediálnym lynčom Denníka N je v úplnom poriadku - nikto nevyšetruje únik informácií, nikto nerieši, odkiaľ má Tódová informácie.

Pritom to môže zarezať celé vyšetrovanie Kočnera. Ohrozuje to úplne všetko v tomto štáte. Ak ľudia prestanú kvôli Denníku N veriť v nezávislosť vyšetrovania, tak to Slovensko uvrhne v chaos.

A ľudia sa začínajú pýtať, aké je to už len nezávislé vyšetrovanie, keď z neho každý deň unikajú informácie cez Denník N... Toto prestáva byť sranda.

Oni politicky krágľujú ľudí. Cez svojich nastrčených komplicov.

A ja sa len pýtam: je náhoda, že každý, kto prikuruje v tomto prípade, je nejako prepojený na ESET?

A je náhoda, že ESET je podľa ruského ministerstva zahraničných vecí prepojený s CIA?"

Toľko ucelená citácia z blogu Ľuboša Blahu, redakcia HD do nej nijako nevstupovala a uverejňuje ju iba v záujme poskytnutia aj iného, ako momentálne mocensky presadzovaného názoru.

Poviete si, že...

Nie, ignorovať manipulovanie nestačí. Málokto je psychicky tak silnou osobnosťou, aby mu odolal a to manipulátori dobre vedia. Treba si naň spomenúť v predčasných voľbách, či už budú na prelome septembra a októbra, alebo skôr, čo je vo svetle rozpadu poverenej vlády celkom možné. No, veď uvidíme, noty aj k tomuto volebnému valčíku sú už na ceste do prezidentského paláca. Napokon, mainstream už pár dní píše, čo má prezidentka spraviť. Teda, manipuluje aj ju.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik