NEVYRUŠUJTE, TU SME PRI KORUNOVÁCII! Naše médiá dnes priniesli bombastický, ale skreslený obrázok o dnešnej ceremónii v Londýne. Skonštatoval to na sociálnej sieti historik a politológ Eduard Chmelár.

Názor Eduarda Chmelára prinášame v plnom znení.

Väčšinu Britov korunovácia kráľa Karola III. nezaujíma. Podľa prieskumu YouGov je to až 64 % obyvateľov Veľkej Británie. Ešte väčšia apatia je medzi mladými ľuďmi vo veku od 18 do 24 rokov, kde sa podobne vyjadrilo až 75 % ľudí. Korunováciu odignorovali aj mnohé hudobné hviezdy – zahrať pre nového kráľa odmietli napríklad Adele, Robbie Williams, Elton John, Kylie Minogue, Spice Girls či Harry Styles.

V tieni záujmu médií sa v centre Londýna na Trafalgarskom námestí konala demonštrácia odporcov monarchie. Stovky jej účastníkov volali po republike, pretože považujú monarchiu za nedemokratickú, netransparentnú a pompéznymi akciami ako je táto plytvajúcu verejnými prostriedkami. Hoci išiel korunovačný sprievod v jej bezprostrednej blízkosti, kamery ju vôbec nezaznamenali. Až po jej skončení sme sa dozvedeli, že polícia niekoľkých ľudí zatkla. Za čo? Za to, že mali megafóny a kričali heslá „Preč s monarchiou!“ alebo „Toto nie je môj kráľ!“ alebo „Boh ochraňuj chudobných!“ A toto je demokracia?? Režim, ktorý zatýka ľudí za slobodne a pokojne prejavené názory?!

Symbolicky práve dnes poslal „väzeň Jeho Veličenstva“ Julian Assange kráľovi Karolovi III. ironický list. Srdečne ho pri príležitosti jeho korunovácie pozval na návštevu väznice Jeho Veličenstva Belmarsh. Je v ňom uväznených okrem neho 687 verných poddaných Karola III. Pripomenul mu, že Veľká Británia je krajinou s najväčšou populáciou väzňov v demokratickej Európe. „Ako politický väzeň, držaný k potešeniu Vášho Veličenstva v mene zahanbeného zahraničného vládcu, je mi cťou pobývať v múroch tejto inštitúcie svetovej triedy. Vskutku, vaše kráľovstvo nepozná hraníc,“ píše Assange...

Ale teraz vážne. Nijaký humanisticky zmýšľajúci človek by nemal zabúdať, že Britské impérium je najvražednejšie monštrum v dejinách ľudstva. A nijaký demokrat by rovnako nemal zabúdať, že odvodzovať legitimitu jeho režimu z prvej písomne doloženej korunovácie anglických kráľov z roku 973 je mýtus. Nielen preto, lebo súčasný rituál bol zostavený až v druhej polovici 19. storočia, ale predovšetkým preto, že všetko, čo je na dnešnej Veľkej Británii demokratické, nemá svoje počiatky v korunovácii kráľa Edgara Mierumilovného pred 1050 rokmi, ale v poprave kráľa Karola I. v roku 1649. Zabúdať na to je zrada na demokracii. Žiaľ, z demokratických republík si to dôsledne uvedomujú len Spojené štáty, ktorých prezident sa odmietol zúčastniť na akte korunovácie. To len naši malomeštiaci sú z nej snobsky dojatí.

Účasť Zuzany Čaputovej na tejto pompéznej a snobskej akcii v čase, keď na Slovensku vzniká hlboká politická a ústavná kríza, je najodpornejší čin hlavy štátu od čias Kiskovej lyžovačky v Alpách po vražde Jána Kuciaka. Tí, ktorí malomeštiacky vzdychajú nad tým, že si nevieme vážiť, ako nás Zuzana Čaputová pekne reprezentuje, asi nerozumejú významu štátnej reprezentácie a ústavných povinností prezidentky republiky. Ak si naozaj myslíte, že úlohou hlavy štátu je byť za peknú, potom nám úplne stačí, aby sme si namiesto prezidenta so 16-tisícovým platom zaplatili nejakú sexi modelku za 2 500 mesačne plus diéty.

Štátna reprezentácia spočíva v niečom inom a je to tiež politický výkon. Ale predovšetkým, ako v iných oblastiach, aj tu sú dôležité priority. Keď sa rozpadáva štát, je ústavnou povinnosťou prezidentky republiky zabezpečovať svojimi rozhodnutiami riadny chod ústavných orgánov. Skutočná hlava štátu by svoj národ v tejto chvíli nenechala osamelý a v rozhodujúcej chvíli by bola s vlastným ľudom. A nielen to. Mohla konať už včera a namiesto účasti na recepcii, ktorá nebola žiadnym štátnym aktom, iba rozptýlením mocných, celú krízu vyriešiť – a ešte by stihla aj dnešnú korunováciu.

Lenže Zuzana Čaputová pravdepodobne opäť čaká na pokyny, lebo ako sme sa presvedčili už veľakrát, ona sa sama rozhodovať nevie. Neverím, že tá osoba má už „jasno“ v tom, čo urobí, ona nemá jasno ani v tom, čo si zajtra oblečie. Namiesto toho postpubertálneho očarenia, kde sa to ocitla a aké je to pre ňu výnimočné, celá spoločnosť očakáva jej rázne kroky. Ale keďže sa na tento výlet tešila deväť mesiacov a pripravovala si šaty ako Popoluška na bál, zrejme ju nikto z poradcov nedokázal presvedčiť, že riešenie dramatickej situácie doma je dôležitejšie ako banket s unaveným feudálom, že fotečka s princeznou Kate z nej nerobí lepšiu prezidentku.

Táto udalosť bola výnimočná pre britskú kráľovskú rodinu, nie pre Slovensko. Nebolo to žiadne výnimočné pozvanie, keďže boli pozvaní takmer všetci a nikto by si nevšimol, keby tam chýbala práve svetoznáma Zuzana s prezidentom Rizmanom. A ak by si aj všimol, každý by pochopil, že toto sú relevantné dôvody na zrušenie cesty, pretože všetci zodpovední štátnici to tak robia aj pri menej vážnych udalostiach. Zuzanina sebaštylizácia v monarchistických ceremoniáloch je však neprehliadnuteľná. Pri nich ide všetko bokom, aj zodpovednosť za štát. Čaputovej zdôvodnenie, že ona tam viedla „dôležité rokovania“, sú na smiech. Ona viedla maximálne tak nezáväznú konverzáciu v prestávke medzi sektom a kaviárom. To, že pozvala Karola III. na návštevu, je čisto formálny akt, ktorý nič neznamená – ako zaznelo vo vysielaní Českej televízie, takých návrhov tam padlo neuveriteľné množstvo, ale drvivá väčšina pozvaní sa v najbližších rokoch neuskutoční, lebo kráľ sa tradične vydá najprv na návštevu 54 štátov Commonwealthu.

Zuzana Čaputová zneužíva emócie spojené s korunováciou na to, aby odklonila pozornosť od vlastných zlyhaní doma. Lebo toto jej treba pripomínať neustále až do volieb: za súčasnú situáciu je zodpovedná predovšetkým ona. To ona svojou nečinnosťou, otáľaním, podporou súčasnej vlády a neochotou dotlačiť ju k skoršiemu termínu volieb spôsobila súčasný chaos. Zlyhala rovnako ako Eduard Heger. A dnes sa správa, akoby sa jej problémy tohto štátu a jeho zúfalých obyvateľov netýkali. Ako by povedal klasik – nevyrušujte, tu sme pri korunovácii.

Už viackrát som upozorňoval na to, že Slovensko by namiesto latentných a neproduktívnych sklonov k obdivu voči monarchii malo rozvíjať skôr republikánske tradície. Zanedbávame to. Neriešime ani relikty z minulosti. Nerozumiem tej hystérii okolo tohto cirkusového predstavenia. Uvedomte si, aké je to smiešne. Naoko akceptujeme, že jeden nevolený unavený feudál je čosi viac ako ostatní, že jeho archaické pomazanie nemôžeme vidieť, lebo to je vraj len medzi ním a Bohom (hoci to zakrývajú preto, lebo by to bolo pravdepodobne negustiózne) a tvárime sa, že celá táto hra má nejaký hlbší význam. Ak tu nikto nechce vážne otvoriť založenie Slovenského kráľovstva, prosím, riešme vlastné reálne problémy, tento štát ich má také množstvo, že je na pokraji rozpadu a trápne detinské hrajkanie sa na kráľov ich nezachránia.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik