Jadrová vojna je vzdialená trl minúty. Všetko, čo potrebujete vedieť o Hodinách súdneho dňa.
Seriál
Hlavný denník Vám ponúka seriál článkov o rizikách jadrovej vojny od zhodenia prvej americkej jadrovej bomby 6. augusta 1945 na japonsklé mesto Hirošima a skúšky prvej sovietskej atómovej bomby, až po súčasnosť. Dnes je to tretia časť.
Začiatok
24. januára zaplavila médiá správa, že smrť ľudstva je bližšie ako kedykoľvek predtým. Ručičky slávnych "Doomsday Clock" (Hodín súdneho dňa) sa vtedy zastavili 90 sekúnd pred „nukleárnou polnocou“, čiže celosvetovou katastrofou. To sa za celú históriu ich existencie nestalo. Ale o aké hodinky vo všeobecnosti ide a aké dramatické zmeny zažila „jadrová ručička“?
Rok 1953 Čas: 23:58. Dve minúty pred katastrofou.
Situácia sa zlepšila. V roku 1960 posunuli ručičky o päť minút dozadu a začali ukazovať 23:53. Podľa vedcov si potom svetové spoločenstvo konečne uvedomilo, aká reálna je hrozba jadrovej vojny. V roku 1963 sa to zopakovalo - hodiny už ukazovali fenomenálnych 23:48 a to aj napriek karibskej kríze v roku 1962. USA a ZSSR totiž podpísali dohodu o čiastočnom zákaze testov jadrových zbraní. Táto poloha ručičiek bola najlepšia počas nasledujúcich 20 rokov.
Ako sa ZSSR pripravoval na jadrovú vojnu
V Sovietskom zväze, najmä v 50. rokoch, hrozbu jadrovej vojny brali viac než vážne. 6. augusta 1945 Spojené štáty najprv otestovali jadrovú bombu v bojových podmienkach, zhodili ju na Hirošimu a 9. augusta zhodili druhú jadrovú bombu na Nagasaki. V 50. rokoch mal Stalin vážne obavy z takéhoto jadrového útoku na sovietske mestá. Veď ZSSR a USA sú od roku 1945 v stave studenej vojny. Stalinovým prvým záujmom o jadrovú bezpečnosť bol vývoj moskovského systému protivzdušnej obrany. V prípade možného jadrového konfliktu bude totiž Moskva cieľom číslo 1
Skúška atómovej bomby USA pod vodou, rok 1958
Po Moskve ďalšie mestá
Potom sa plánovalo rozšírenie obrany na ďalšie objekty Sovietskeho zväzu. Tento systém vybudovali za 5 rokov, v roku 1955 ho schválil Chruščov. ZSSR mal jednu alebo dve ponorky, USA desiatky, mali lietadlá, ZSSR nič. Okolo Sovietskeho zväzu boli základne. Chruščov bol zraniteľnosťou ohromený a rozmiestnil rakety na Kube. Bol to blaf. Potom začali zvyšovať počet rakiet, lietadiel a ponoriek. Investovali do toho miliardy dolárov. Pred karibskou krízou dochádzalo v ZSSR k nárastu národného dôchodku a objemu výroby, potom sa všetko zrútilo. Všetky zdroje išli na obranu.
Kríza vrcholila
Vrchol jadrovej konfrontácie nastal 16. októbra 1962. Táto udalosť sa volala Karibská kríza. Najdôležitejšie pre planétu bolo, že v noci z 27. na 28. októbra sa brat vtedajšieho prezidenta USA Robert Kennedy a sovietsky veľvyslanec Anatolij Dobrynin dohodli na deeskalácii konfliktu. Do 20. novembra 1962 bola vyriešená kubánska raketová kríza.
Kubánska raketová kríza
Pripomíname, predchádzajúce časti si môžete pozrieť tu:
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme