Zo srdca vám ďakujem, drahí učitelia!
28 | 03 | 2023 I Mária Škultétyová

Láskaví, prísni a trpezliví. Vstúpili nám do života, aby z nás urobili múdrych a dobrých ľudí.  

Aby nás naučili, že svet nie je len vydláždená cesta, že prekážky sú tu preto, aby sme ich prekonávali.  Vedeli  pochváliť, potrestať aj odpúšťať. Niektorých sme mali radi a niektorí to šťastie nemali - lebo aj učiteľ, aj žiak je len človek. Keď mi  deväťdesiatročná teta rozprávala  o sebe, okrem iného povedala:  „Mali sme všelijakých učiteľov, aj dobrých, aj zlých. Dobrí učitelia nás nebili a dávali nám dobré lekcie.“  Ja za seba môžem povedať, že moji dobrí učitelia boli prísni a tiež dávali dobré lekcie. Mala som ich rada a rada som ich počúvala s rukami za chrbtom. Do nebíčka im za všetko ďakujem. Vám, moja pani učiteľka,  aj za to, že som chcela byť ako vy, preto som sa stala učiteľkou.

Zo školy, kde som učila,  som ku Dňu učiteľov dostala takýto pozdrav: „Deti si možno nezapamätajú všetko, čo ste kedy povedali, no nikdy nezabudnú na Váš skutočný záujem niečo ich naučiť.“ Myslím, že tieto slová vystihujú celú podstatu práce učiteľa.   Ako to vidia ľudia, ktorých som sa pýtala, to povedia už oni sami.

Ako si spomínate na svojich učiteľov? Akí boli?

Michal, 29 rokov

Vždy som mal šťastie  na učiteľov, ktorí mi možno niekedy aj navzdory sebe samým do života niečo dali. Nemám teraz na mysli len vzdelanie ako také. Naopak, osobne vo mne utkvel hlavne ľudský prístup mojich učiteľov na základnej alebo profesorov na strednej škole. Omnoho ľahšie sa mi spomína na povzbudenia, na láskavosť, na lásku, ale aj na krivdu, pretože boli i také momenty, dokonca i na hnev alebo na tresty než  na poučky, skúšky a moje dosiahnuté či nedostatočné výsledky. Škola je svet v malom a je tiež dvermi do toho veľkého, toho ozajstného sveta. Každý  učiteľ, dokonca aj ten, s ktorým nie vždy dobre vychádzame, reprezentuje tento svet, na ktorý sa žiak a študent musia pripraviť. Mojich obľúbených učiteľov nebolo veľa, ale na kvantite nezáleží,  keď mal človek šťastie, tak ako ja, na toho jedného (v mojom prípade na Tú jednu), ktorý  človeka vypustí do života s láskou, porozumením pre všetko, čo ho tam čaká, a s dostatočne otvoreným duchom na to, aby ustál všetky budúce skúšky mimo školy. Za tento dar jej ďakujem!

Vlado, 67 rokov

Bolo to už dávno, ale veľmi dobre si pamätám, ako triedna učiteľka na prvom stupni s nami trávila veľa času po vyučovaní. Nacvičovali sme  zborové recitácie a básne, ktoré oslavovali naše ľudovodemokratické zriadenie a večné priateľstvo so Sovietskym zväzom. S programom sme sa  potom prezentovali na slávnostných akadémiách v meste.

Triednej z druhého stupňa, zanietenej slovenčinárke, vďačím za to, že prostredníctvom slovenčiny, slovenských povestí a našich slovenských velikánov, hlavne z obdobia štúrovcov, vypestovala vo mne národné povedomie, ktoré dnes nielen mládeži chýba.

Nikdy nezabudnem na môjho triedneho na strednej škole.  Bol veľmi dôsledný a záležalo mu na tom, aby z nás boli popri odborníkoch vo svojom povolaní hlavne slušní ľudia. Hádzala s nami puberta, a tak to mal naozaj ťažké. Hoci jeho výchovné metódy zabiehali až k hranici fyzického násilia, veselá iskra v očiach a gestá prezrádzali, že to na nás len hrá.  Ako človek bol obrovský dobrák a všetci, hoci sme to príliš nedávali najavo, sme ho mali v obľube. Žiaľ, opustil nás, keď sme ho najviac potrebovali, tesne pred maturitou. Možno i naším pričinením. Dodnes nám je to ľúto. Ani sme sa mu za všetku jeho starostlivosť nemali kedy poďakovať.  Nuž, ďakujem vám aspoň takto, náš pán triedny!

Lucia, 32 rokov

Moja prvá pani učiteľka na základnej nás "chytila" len na jeden rok, potom šla na dôchodok.  Ona bola predstaviteľkou tej starej školy - ešte s prútikom, a veru sme aj párkrát dostali. V triede vládla disciplína, a možno skôr strach z trestu. Neviem, či som aj ja niekedy dostala, myslím, že aj hej, spomínam si naozaj len matne. Možno som tú bolesť vyčítala len z tvárí spolužiakov. Nasledujúca pani učiteľka bola mladá, mala iné spôsoby na udržanie poriadku v triede.

Najviac si pamätám na tých učiteľov, a patrí k nim aj táto naša druhá prvostupniarska pani učiteľka, ktorí nám dokázali porozprávať aj trošku zo svojho súkromia, dokonca mám pocit, že sme si takých aj viac vážili. Vždy keď niekto rozprával niečo zo života namiesto "suchého" učiva, čučali sme všetci do jedného. A ten učiteľ, ktorý dokázal do takýchto rozprávaní zahrnúť aj čosi z preberaného učiva, si mohol byť istý, že každý z nás si z tohto učiva zapamätá aspoň voľačo. Toto som mala v škole najradšej, útržky reality, skutočnosti, neviem, ako by som to presnejšie nazvala. V tej chvíli bol učiteľ či učiteľka uvoľnená, dávala nám kúsok seba, v triede zavládlo uvoľnenie, pokoj, rešpekt, naozajstný záujem. Za tieto chvíľky som vďačná každému učiteľovi, ktorý sa nebojí, že príde o vzácny čas na preberanie novej látky. Ale ak mám nazerať na učiteľov z hľadiska toho, či ma niektorý niečo naozaj naučil, boli to tí učitelia, ktorí nám dali do učiva presný systém, pravidlá určené na začiatku školského roka dôsledne dodržiavali  a to vyžadovali aj od nás. No v kritických momentoch vedeli byť ľudskí. Na nich sme veru frflali najviac. A najviac nás naučili.     

Michal, 31 rokov

Pre mojich učiteľov bolo učiteľstvo poslaním, preto mám na nich len najlepšie spomienky. Zo základnej školy spomínam najradšej na vás, pani učiteľka. Do dnešného dňa mám nevyhnutnú potrebu gramaticky opravovať iných ľudí (a hanba je, že poväčšine mladších odo mňa) pri nespisovnom používaní nášho materinského jazyka. Navyše, nikdy viac som sa už nestretol s takým zanieteným pedagógom, pre ktorého by bolo učiteľstvo doslova životným poslaním, ako to bolo vo vašom prípade. Z priemyslovky by som veľmi rád vyzdvihol pani učiteľku Vieru Žákovú. Obdivujem, ako dokázala svojím prístupom a učiteľskými skúsenosťami skrotiť  bandu pubertálnych výrastkov až do tej miery, že na konci stredoškolského štúdia sme boli vyhlásení za vzorovú triedu, čo sa učebného priemeru a úspechov v mimoškolských aktivitách týka. ZO SRDCA VÁM ĎAKUJEM, drahí učitelia!

Nikola, 25 rokov

Ako si spomínam na svojich učiteľov? Ako NA VODCOV... nie tých, čo hlúpo kážu davom, ale na tých, ktorí ma priviedli na cesty smerujúce k samej sebe. Na základnej škole to bola pani učiteľka Oľga Vlčková. Učila dejepis a milovala svoju prácu tak, že to bolo nákazlivé. Kvôli nej som pochopila, že poznať minulosť je dôležité, nadchla ma pre spleť dátumov a udalostí. Naučila ma vážiť si ľudí a mať rád to, čo robím. Na gymnáziu to bola pani profesorka Majka Škultétyová, ktorá mi ukázala, kadiaľ vedie moja životná cesta, objavila vo mne schopnosť ukladať písmená do správnych viet a presvedčila ma, že hľadať pravdu sa dá i inak než cez paragrafy. A opomenúť nemôžem ani moju triednu profesorku pani Danku Schmidtovú, ktorá ma naučila mať úctu k autoritám. Nie slepo poslúchať, no pochopila som, že za prísnosťou skúsenejších je snaha naučiť a pomôcť. A na vysokej to bol pán doktor Peter Grečo, ktorý vo mne zanechal veľa, ale hlavne istotu, že sa oplatí hľadať pravdu a netreba sa hanbiť za vlastný názor, aj keď sa proti prúdu ťažšie pláva. Učitelia mi pomohli byť tým, čím som. 

Andrea, 44 rokov

Spomeniem dvoch, ktorí ma učili najdlhšie. Moja prvá učiteľka na prvom stupni bola veľmi autoritatívna. Pamätám si, ako nás trestala. Za každú nepodpísanú známku jedna paličkou po otvorenej dlani.

Triedny učiteľ na druhom stupni bol veľká autorita a kamarát zároveň. Nezabudnuteľné s ním zostanú naše koncoročné stanovačky v Piešťanoch. 

Tomáš, 20 rokov

Na svojich súčasných vysokoškolských pedagógov budem spomínať ako na veľké kapacity vo svojich odboroch, mimoriadne kvalifikovaných a aj keď trochu excentrických, tak odhodlaných svoje znalosti posúvať ďalej bez potreby správať sa nadradene.

Ak si zaspomínam na svoje gymnaziálne časy, od ktorých ešte nie je tak dávno, tak mi na um prídu rôzne charakteristiky. Od niektorých ľudí, ktorí sa už od rána nevedeli dočkať posledného zvonenia, až po naozaj odhodlaných pripraviť nás napriek tvrdému odporu  čo najlepšie do ďalšieho života, a to nielen cez klasické vyučovanie, ale ešte aj na piatkových poobediach na rôznych krúžkoch. Mnohým som dnes vďačný, hoci som vtedy ich prácu nedokázal poriadne oceniť.

Na prvom stupni základnej školy som mal tú česť najmä s dvoma triednymi učiteľkami, obe si pamätám ako veľmi milé osoby plné dobrej nálady a schopnosti zaujať aj malé, neposedné deti.

Nedá mi nespomenúť aj pár hmlistých spomienok na škôlku, v ktorej som mal obdivuhodne trpezlivé učiteľky, ochotné zápasiť s mojou nechuťou ako k obednému spánku, tak aj cviklovému šalátu, a napriek tomu schopné zostať tými úžasnými stvoreniami.

Erika, 22 rokov

Akí boli? Niektorí boli učitelia, niektorí Učitelia. Viackrát som sa stretla s názorom, že byť učiteľom je diagnóza, a musím s ním iba súhlasiť. Vysoká škola z vás nerobí učiteľa. Učiteľ musí svojím povolaním aj predmetom žiť, musí ho pohltiť a musí mu veriť. V opačnom prípade žiak veľmi rýchlo spozná rozdiel a učiteľ tým veľmi stráca.

Neviem, či mám spätne nasadené ružové okuliare, ale na všetkých svojich učiteľov spomínam v dobrom. Iste, občas sa pritrafili aj nezhody, ozvala sa puberta, ale v konečnom dôsledku sme vychádzali dobre. Boli inšpiratívni, múdri, zapálení, obetaví a často na nich spomínam. Vedeli nájsť a vytiahnuť to najlepšie, čo v nás bolo. Vedeli vzbudiť vášeň pre učivo (i keď, priznám sa, fyziku oceňujem až teraz - a paradoxne som mala výborných učiteľov).

Rada spomínam aj na pani učiteľku triednu z gymnázia, ktorá nás neučila iba ruštinu, ale vedela nás pripraviť na život mimo školy. Vždy za nami stála, vyžehlila za nás aj nemožné - a človek si potom o to viac uvedomí svoju chybu a oľutuje ju. 

Učitelia, robíte skvelú prácu. I keď je mravčia a ovocie prináša oveľa neskôr. Verte, že semienko raz padne na úrodnú pôdu a buďte pyšní na svoje poslanie. 

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Hlas ľudu: Remišová má škrečka – a ten má rozum
Naša odvolaná, dočasne poverená ministerka sa rada okrášli perlami. Rada sa hrá na peknú a najlepšiu ministerku sveta. A ešte o nej vieme, že podlieha náladám. Správa sa podľa toho, kto ju práve nas.... Kým nedávno bol najhorší Hlas, v nedeľu sa... Čítať ďalej
27 | 03 | 2023 | Mária Škultétyová

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik