No, keby len hvízdať. Ak nebudeme skákať na jej povel a nezdieľať jej názory, bude podľa nej treba šíriteľov iných, ako tých jedine jej správnych názorov „stíhať a trestať“. Keby to bol vtip, bol by to trápny vtip. Lenže – vtip to asi nie je.

Naznačila to (podľa Ľuboša Blahu povedala) prezidentka prezidentka SR Zuzana Čaputová „v rámci príhovoru na 21. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR.“

Veľmi mi to pripomína Leninov prejav v Smoľnom po dobytí Zimného paláca boľševikmi. Krátko po ňom Dzeržinskij (zakladateľ a veliteľ obávanej ruskej Čeky , faktickej predchodkyne neskorších GPU, NKVD a neskôr KGB) vyhlásil: „Nemyslite si, že hľadám formy spravodlivosti. Teraz nepotrebujeme spravodlivosť, prebieha vojna, vojna tvárou v tvár, vojna do samého konca, na život a na smrť. Navrhujem, žiadam orgán na revolučné zúčtovanie s každým, kto je proti nám .“

Ak s prezidentkou nesúhlasí viac ako 60 percent obyvateľov, potom...

Grigorij Zinovjev, zo začiatku jedna z Lninových „pravých rúk“,pôvodným menom Apfelbaum, ktorý viedol boľševikov v Petrohrade, navrhol zlikvidovať „iba“ asi desať percent nesúhlasiaceho obyvateľstva krajiny, predovšetkým inteligenciu a „nepriateľské triedy“. Následne súdružský denník Pravda uverejnil zoznam 512 podozrivých ľudí v Petrohrade, ktorých čekisti okamžite zastrelili. Dočkáme sa toho aj u nás v roku 2023 len preto, že u nás sú ľudia, ktorí majú aj iné názory, ako povoľuje mať prezidentka Slovenskej republiky? A nie iba desať, ale až 60 percent ľudí ich má iné!

Vraciame sa do 50. a 60. rokov?

„50. roky a začiatok 60. rokov dvadsiateho storočia boli najdrastickejším obdobím komunistického režimu.“ Píše Ústav pamäti národa na svojom webe. „Boli charakteristické perzekúciami takmer všetkých vrstiev spoločnosti a vykonštruovanými súdnymi procesmi. Na Slovensku bolo v tomto období protiprávne odsúdených viac ako 71 000 ľudí na súhrnne viac ako 85 000 rokov väzenia. V celom Československu bolo popravených za tzv. protištátne činy 250 ľudí, do 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a lágroch. 400 tisíc ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky. Mnohé obete režimu boli bez súdu väznené v pracovných táboroch, v pomocných technických práporoch (PTP), im a ich rodinným príslušníkom bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.“ To má byť myslené tým „stíhaním a trestaním“, spomínaným na „Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR“?

Malý dvor a veľký bič

Už sme tu – a nie až tak dávno – mali politika, ktorý uprednostňoval metódu, spomenutú v medzititulku na isté naše etnikum. Teraz tu máme „spravodlivú“ hlavu štátu, ktorá hovorí o potrebe stíhať a trestať všetkých, bez rozdielu etnickej príslušnosti, naozaj všetkých s „nesprávnym názorom“. Tak neviem, sníva sa mi to, alebo je to naozaj realita? Nie je to riadna drzosť, taká, boľševicky sebavedomá a vo svojej hodnotovej obmedzenosti absolútne neobmedzená? Zvykol som si od súčasnej hlavy štátu neočakávať nič okrem hlúpostí a poplatnosti cudzej moci. V rámci týchto neočakávaní je však boľševické svinstvo významnou novou dimenziou.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme