Exkluzívny rozhovor s europoslancom Milanom Uhríkom na témy, o ktorých sa veľmi nehovorí. Všetko, o migrácii, migrantoch a EÚ. Dozviete sa okrem iného aj odpovede na otázky: Či rieši EÚ dostatočne problémy s migráciou, kde a v čom vidí europoslanec rezervy, či zneužívajú podľa neho migranti sociálny systém a ako to je aktuálne s povinnými kvótami pri prerozdeľovaní migrantov medzi členské krajiny EÚ?
HD: Určite ste zachytili správu, že od januára do novembra 2022 sa sekundárna nelegálna migrácia na územie SR zvýšila o 602% v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021. Ten údaj vyplýva zo správy o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR za rok 2022. Čo je príčina takéhoto enormného nárastu?
M. Uhrík:K nárastu prispelo viac faktorov, ktoré majú korene nielen v dnešných udalostiach, ale aj v minulých desaťročiach a destabilizácii štátov Blízkeho východu, Ázie a Afriky. Na tieto vojnové dobrodružstvá si každý dobre pamätá. Takisto všetci vidíme, že okrem rozvratu kedysi stabilných štátov sa týmto „vývozom demokracie“ vôbec nič nedosiahlo. Naopak, geopolitická situácia sa len zhoršuje. Ďalším podstatným faktorom je migračná politika EÚ, ktorá nelegálnych imigrantov doslova povzbudzuje, aby do Európy prišli. A trestá tých, ktorí imigrantov prijímať nechcú. Je to systém postavený na hlavu a odsúdený na skorší či neskorší zánik. Tie vonkajšie geopolitické faktory ako malá krajina nedokážeme celkom ovplyvniť . Môžeme však na toto dianie aspoň racionálne reagovať. Sme súčasť regiónu, ktorý má iný charakter, tradície a pohľady na ochranu vlastnej kultúry a územia. Slovensko nutne potrebuje vlasteneckých politikov, ktorí budú schopní povedať v Bruseli jasné „NIE“. A to nielen raz za desať rokov, ale jednať tvrdo a za svoje záujmy nestále a na každej politickej úrovni. Na domácej, zahraničnej i európskej.
HD: Migranti na hraniciach v poslednom období pribúdali, no spoločné riešenia zatiaľ chýbajú. Viete našim čitateľom načrtnúť, aké sú tie riešenia, ktoré by pomohli s migranti na hraniciach?
M. Uhrík:Z prostredia súčasných európskych inštitúcií nemôžeme očakávať primerané spoločné riešenia. Ich návrhy spočívajú skôr v zjednodušení a legalizácii migrácie, nie v ochrane Európy a občanov našich štátov. V tomto sa môžeme spoľahnúť len na vlastné sily a spoluprácu s našimi susedmi a štátmi, ktoré sa rozhodli brániť nielen fyzicky (stavbou hraničných plotov), ale aj právne a politicky. Čím ďalej, tým zreteľnejšie vidíme, že napríklad Maďarsko robí v oblasti migračnej politiky správne kroky a pridávajú sa k nemu postupne ďalšie štáty. Ako ďalší príklad uvediem Dánsko, ktoré svoju migračnú politiku už taktiež výrazne sprísnilo. Pred pár mesiacmi zasiahlo tvrdo proti násilným migrantom aj Španielsko vo svojej exkláve Mellila v Maroku. Na europarlamentnom výbore LIBE čelil španielsky minister vnútra kvôli tomu veľkej kritike zo strany progresívcov, ale fakty a argumenty boli jednoznačne na jeho strane. Progresívci mu napríklad vyčítali, že prečo postavilo Španielsko okolo mesta Mellila hraničný plot, keď to „zúfalých“ imigrantov aj tak nezastavuje pred pokusmi o vstup na územie európskeho štátu. No dobre, ale ja sa pýtam, že čo má byť potom riešením? Má sa ten plot teda zbúrať a nech ide do Európy každý, kto si zaumieni? Veď tak sa bezpečnostná politika robiť nedá. To by bola anarchia.
HD: Rieši EÚ dostatočne problémy s migráciou? Kde a v čom vidíte rezervy?
M. Uhrík:Riešenie migrácie je na európskej úrovni veľmi pomalé, slabé a nedostatočné. Ak sa objaví zaujímavá a správna myšlienka, väčšinou býva v jednom balíku s ďalšími, s ktorými sa už súhlasiť nedá, pretože menia legislatívne rámce a kompetenčné pomery. Napríklad teraz čelia európske štáty pokusom Europarlamentu o odobratie kompetencií v rámci tzv. „pracovnej migrácie“. Čiže o tom, koľko „pracovných migrantov“ by k nám vstúpilo by už nerozhodovala naša vláda, ale politici a úradníci v Bruseli. Ako by to skončilo všetci vieme. Čoskoro by sme boli sme zaplavení „pracovníkmi“ z Afriky a arabských krajín. Rezervy na zmenu tohto nesprávneho prístupu vidím najmä v obsadení európskych inštitúcií. Vo väčšine ich obsadili progresívci, ktorí chcú prijímať všetkých migrantov a uvaliť na domáce obyvateľstvo obrovské bremeno: sociálne, bezpečnostné, demografické atď.
HD: Zvyšuje sa podľa vás migráciou kriminalita? Myslíme všeobecne, vo svete, v EÚ.
M. Uhrík: K skutočným štatistikám sa nedostaneme z dôvodu politickej korektnosti a neuvádzania pôvodu páchateľov. Evidovanie štatistík na etnickom či rasovom princípe Brusel pre istotu zakázal, aby sa náhodou neukázali čísla, ktoré by boli pre niekoho nepríjemné a neobhájiteľné. Tí, ktorí o tom rozhodli, zrejme dobre vedeli prečo to robia a čo sa snažia zamlčať. Ale každý človek, ktorý je rozhľadený, ktorý niečo precestoval a komunikuje s ľuďmi z krajín, ktoré nechali „otvorené brány“, vie aká je pravda. Ako sa cítia miestni ľudia na ulici alebo v niektorých štvrtiach keď sa zotmie. Obchod s drogami, znásilnenia európskych žien, lúpeže a útoky na policajtov, zdravotníkov a hasičov. V niektorých oblastiach je to už bežné a situácia tam pripomína život v destabilizovaných krajinách Afriky. Toto si na Slovensku neprajem.
HD: Berú podľa Vás migranti prácu domácemu obyvateľstvu?
M. Uhrík: Väčšina migrantov sú migranti ekonomickí, ktorí nemajú veľký záujem o pracovné príležitosti. Skôr sa zaujímajú o to, čo všetko im dá európsky sociálny systém zadarmo a bez námahy. Istá skupina sa určite uplatní na základe schopností. Ale ak by sme diskutovali o tom, že kto berie domácemu obyvateľstvu prácu, tak je to malá skupina migrantov, ktorí dostanú zamestnanie (alebo skôr zaradenie) na základe nejakých „bruselských kvót“, aby bola splnená predstava eurokomisárov o inklúzii a rozmanitosti. Prípadne sa pozícia poskytnutá migrantovi zadotuje dostatočne lákavou sumou pre zamestnávateľa v rámci eurofondov pre inklúziu. Taká je prax. Riešenie problémov pracovného trhu dlhodobým otvorením hraníc pre hocikoho z Afriky nie je riešením. Iste, lákajme k nám zo sveta talenty, géniov, mozgy... Ale len tie skutočné, výnimočné a vo veľmi obmedzenom počte, nie hordy tých „jadrových fyzikov“ na nafukovacích člnoch.
HD: Zneužívajú migranti sociálny systém?
M. Uhrík: Myslím, že štáty západnej a severnej Európy majú s týmito prípadmi skúsenosti. Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Švédsko. V posledných mesiacoch vidíme veľkú nevôľu v Írsku. Migrantov tam začínajú štátne a lokálne orgány ubytovávať v špičkových hoteloch a obecných penziónoch. Značná skupina prisťahovalcov nielenže nechce pohnúť prstom, ale dokonca je agresívna, nebezpečná a začína si prispôsobovať miestne pomery na vlastný obraz. Smutné je, že mainstreamové médiá „v tom idú spolu“ s politikmi, ktorí dovážajú migrantov. Situáciu bagatelizujú a hania ľudí a kritikov, ktorým sa táto politika logicky nepáči. Potom si však nemôžu hovoriť demokrati, keď robia politiku proti vlastným ľuďom. Prieskumy verejnej mienky hovoria jasne. Na Slovensku chce mať väčšina ľudí Slovensko a nepraje si tu africký bazár či zápasy gangov s mačetami.
M. Uhrík: HD: Ako je to aktuálne s povinnými kvótami pri prerozdeľovaní migrantov medzi členské krajiny EÚ?
Pokusy európskych inštitúcií budú prichádzať, keďže s kvótami to nevyšlo podľa ich predstáv. Najnovšie je v príprave nový migračný pakt, podľa ktorého by európske krajiny museli prejavovať „povinnú solidaritu“. Čiže imigrantov by museli buď prijímať alebo tým neprijatým zaplatiť cestu naspäť domov. V každom prípade je to „win-win“ situácia pre imigrantov a strata pre štáty. Pri takto nastavenej migračnej politike neexistuje jediný dôvod, ktorý by mohol migrantov odradiť. Veď keď ich neprijmú, tak ich aspoň vrátia domov. Prinajhoršom si urobili výlet.... Aktuálne sú tiež podprahové pokusy redefinovať nelegálnu migráciu na legálnu a hovoriť o nej ako o ľudskom práve. Podľa bruselskej logiky si môže ktokoľvek prísť z ktorejkoľvek časti sveta a ostať tu žiť len preto, že chce. A my sme vraj povinní ich živiť. Aj takých, ktorí sa tu o nič nezaslúžili a nechcú ničím ani prispieť. Pre každého triezvo zmýšľajúceho Slováka je takto nastavená migračná politika nelogická a zvrátená. Nie som si však istý pevnosťou slovenských zástupcov v Bruseli. V drvivej väčšine sa ukazujú ako „politické trasorítky“, s ktorými zamáva najmenší bruselský závan. Preto si treba dať dobrý pozor kto čo hovorí a ako v Bruseli hlasuje. Potom nám bude jasné, kto len hovorí prázdne slová a komu ide o dobro Sloveniek a Slovákov.
HD: Mnohé politiku presadzované súčasným európskym vedením neznejú príliš demokraticky...
M. Uhrík: Myslime v prvom rade na slovenských občanov. Čo je pre nich dobré? Akú majú mienku na túto alebo inú tému? A načúvať im. Pretože to je demokratické. Demokrat nie je ten, ktorý tak nazve sám seba a zároveň robí všetko proti ľuďom. Demokrat je ten, ktorý robí politiku podľa vôle ľudí. Musíme myslieť na život pracujúcich, na našich dôchodcov, uľahčiť študentom a pomôcť mladým rodinám začať žiť. Toto sú veci, ktoré musíme v prvom rade riešiť. Aby sa Slovenkám a Slovákom tu, na našej rodnej hrude, žilo dobre, pokojne a bezpečne.
Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.