„Ať je z toho průser, nebo ne…, ta válka, kurva, ať skončí. To není moje válka, ale těch pánů tam nahoře“,  povedal Jarek Nohavica v nedeľu pražskému obecenstvu. V závere koncertu zaspieval slohu piesne česky, ukrajinsky, rusky aj poľsky.

Zaplnená pražská Lucerna  v stoji tlieskala, v nedeľu večer, Jaromírovi Nohavicovi, ktorý bol najmä vlani predmetom politických útokov. Zástancovia Ukrajiny mu vyčítali, že nevrátil Puškinovu medailu, ktorú od Vladimíra Putina dostal napríklad za interpretácie piesní Bulata Okudžavy. Umelec sa dokonca musel vysporiadať s prípadmi rušeniami svojich koncertov, k čomu pristúpili niektorí usporiadatelia v Česku aj Poľsku.

V Lucerne však Nohavica potešil publikum piesňami oslavujúcimi jeho domovskú Ostravu aj jej časti, spoločne so svojimi spoluhráčmi Robertom Kusmierskim a Pavlom Plánkom priviedol poslucháčov postupne k jazzu, folku z česko-poľského pomedzia a svojich fanúšikov potešil svojími hitmi. Ako vždy, sprevádzal sa na gitaru aj na akordéon.

Večer priniesol aj momenty, ktoré postihli súčasnú „vojnovú“ situáciu, vďaka ktorej bol Nohavica vlani „popoťahovaný“, hoci sa hneď po vpáde Ruska na Ukrajinu vyslovil „proti všetkým vojnám“.

„V neľahkých časom žijeme, neľahké časy máme za sebou. Ale viem zo svojej skúsenosti, že zakaždým, keď človek cíti, že má nejakú bolesť, tak mu trošku pomôže, keď si uvedomí, že v tom nie je sám. Že nie si jediný, ktorý si nesie svoje trápenie, ale každý si nesie svoje bremeno, každý...“ uviedol spevák pred začiatkom piesne Každý si nesie svoje bremeno.

Najvýraznejší moment koncertu prišiel v jeho polovici

„Nech tá vojna, kurva, skončí. To nie je moja vojna.“

„To bolo v roku 1986, v Lochotíne v Plzni, kedy som sa takto postavil a zaspieval som nasledujúcu pesničku. Musím ju zaspievať aj dnes. Pretože nech je z toho prieser, alebo nie, tá vojna, kurva, nech skončí. To nie je moja vojna, ale tých pánov tam hore!“ predniesol Nohavica za silného potlesku a predniesol protivojnovú pieseň Páni hore, preloženú z diela Borisa Viana.

Verše:
Musí-li války být, běžte si válčit sami
a vaši věrní s vámi, mě, mě nechte být
jestli mě najdete, můžete klidní být
střílejte, neváhejte, já zbraň nebudu mít

boli odmenené aplauzom rovnako ako vlani v O2 Universe.

Záver koncertu

Aj úplný koniec koncertu v podobe prídavku venoval Nohavica snahe na zmierenie.

„Dovoľte mi, aby som vám niečo zaspieval ako darček. Ako osobné pripomenutie toho, ako cítim ja pieseň,“ oslovil Lucernu.

"Môžeme mať koľkokrát rôzne názory, môžeme sa prísť o rôzne veci, ale pieseň nás od času svojho trvania spája. Ja mám v živote veľké šťastie, že moje pesničky sa spievajú a hrajú nielen u nás, na Slovensku, v Poľsku, ale dokonca vychádzajú na albumoch francúzsky, anglicky, holandsky, nemecky, rusky, ukrajinsky… Dokonca teraz vyšla aj doska Tri čuníci vo fínčine ,“ pokračoval za smiechu publika.

Posolstvo však bolo vážne. „Dovoľte mi však, aby som vám na záver zaspieval jednu pieseň tak, aby som vám ukázal, ako máme cez všetko k sebe blízko. Zaspievam vám pieseň, ktorá sa volá Minulosť a zaspievam vám ju česky, ukrajinsky, rusky a poľsky.“

Zdroj: Parlamentnilisty.cz

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme