Okrem vojakov boli v ukrajinskom Bachmute aj novinári. Len nedávno aj známa česká novinárka a vojnová reportérka Lenka Klicperová, ktorá v rozhovore s ďalšou reportérkou, Markétou Kutilovou odhalila, čo na Ukrajine zažila. Potvrdila, že Ukrajina už drží iba malú časť Bachmutu a elitné jednotky a vybavenie sú preč. Tvrdé jadro ukrajinskej armády sa vraj vzdať nemieni a nepristúpi na žiadne kompromisy. Avšak u mobilizovaných je to iné. Potvrdila, že štát mobilizuje aj tých, ktorí na front nechcú. A že vo východných mestách sú takí, ktorí si želajú, aby Rusi prišli, informujú české Parlamentní Listy.
Bachmut? Nie je to tak, že by to bola len psychologická bitka
Klicperová je v súčasnej dobe na východe Ukrajiny a nedávno sa vrátila priamo z Bachmutu. Do mesta sa dostala 28. februára, s povolením ukrajinských úradov. Ale už prvého marca prestali byť povolenia vydávané a druhého začala byť cesta do dediny Chromovej ostreľovaná. Čo znamená, že sa civilisti nemôžu dostať ani do, ani z Bachmutu.
Strely z mínometov, raketometov aj z tankov podľa Klicperovej dopadajú veľmi často. „Ukrajinskí vojaci ovládajú len veľmi malú časť Bachmutu, takže to zovretie do klieští z oboch strán tú situáciu iba zhoršilo. Keď sme odchádzali, tak tie dopady striel boli veľmi blízko nás. A to už sme vedeli, že musíme zase rýchlo vypadnúť,“ uviedla.
Kvôli tomu, ako sa ruské sily priblížili k cestám, sa zhoršili ukrajinské možnosti zásobovania. „Ide to stále, ale je to veľmi nebezpečné a veľmi komplikované, pretože sa musia používať rôzne poľné cesty, ktoré sú v hroznom stave. Takže sa tam nedá jazdiť tak rýchlo.“
Ukrajinské sily, ktoré držia západnú časť mesta, sú potom v nevýhodnej pozícii. „Ale stále je tam kde sa kryť, sú tam stojace paneláky, aj keď sú, samozrejme, zničené. Takže oni môžu tú časť mesta ešte brániť. Ako dlho, to ťažko povedať. Ja si myslím, že už sa riadene sťahujú. A teraz je dôležité, aby to sťahovanie sa nezmenilo na nejaký útek a bitúnok. Čo snáď by sa im mohlo podariť, stiahnuť sa bez nejakých väčších strát. A pôsobiť ešte nejaký čas straty Rusom,“ uviedla novinárka.
Koľko v meste zostalo ukrajinských vojakov nejde odhadnúť a nejde to ani u zostávajúcich obyvateľov. (Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuk v utorok pre regionálne médiá povedala, že v Bachmute teraz zostáva menej ako 4000 civilistov vrátane 38 detí. Pozn. red. informuje Guardian).
Civilisti sa boja opustiť svoje domovy, majú obavy o svoju budúcnosť. „Mladší muži mali napríklad strach o to, že odídu z Bachmutu a budú násilne naverbovaní do ukrajinskej armády,“ zmienila Klicperová. Veľa ľudí vraj dúfalo, že Bachmut ukrajinská armáda udrží. Tá ale buduje nové pozície pri Konstantinovke a Časovom Jare. "Určite prebieha sťahovanie, aj keď sa o tom verejne veľmi nehovorí, ale presakujú tie správy, že elitné jednotky, ktoré mali dobré technické vybavenie, tak sa z Bachmutu zrejme stiahli," povedala Klicperová.
Po získaní Bachmutu sa podľa nej budú Rusi snažiť vybudovať obranné pozície, ale Ukrajinci ich budú ďalej ostreľovať. „Budú sa snažiť ich držať na línii toho mesta a nepustiť ich ďalej za Bachmut. Ale samozrejme Bachmut je mesto, kde sa stretáva množstvo komunikácií, ako cestných, tak železničných. A každý dobytý meter má svoj význam, nie je to tak, že by to bola len psychologická bitka. To si určite nemyslím,“ vyvracala, že by na Bachmute nezáležalo.
Potrebujú hlavne zbrane a muníciu
Vojaci jej hovoria, že potrebujú hlavne zbrane a muníciu. Tvrdé jadro ukrajinskej armády vraj tvoria tí, ktorí bojujú už od roku 2014 alebo 2016. „Tí sa rozhodne nehodlajú vzdať. Tí povedia, že pre nich sú neprijateľné akékoľvek možnosti dohôd o územných stratách. Či už by to bol napríklad len Donbas alebo Krym. Pre nich je stále len jediný variant, územná celistvosť Ukrajiny v hraniciach pred rokom 2014,“ popísala náladu. Avšak mobilizovaní podľa nej také tvrdé postoje mať nemusia. „Ja som sa úprimne nestretla s niekým, kto by hovoril, že by bolo dobré tie boje vzdať a nechať Rusom tie územia, čo si vybojovali,“ doplnila.
Na Ukrajine pokračuje mobilizácia. Podľa Klicperovej platí, že násilím mobilizovaný vojak nie je dobrý vojak a ohrozuje aj svojich spolubojovníkov. „Ja mám správy, že sú odvádzaní muži proti svojej vôli. Nie násilne, ale nechce sa im na ten front a vôbec do armády. Ja si myslím, že aj sami Ukrajinci si uvedomujú, že toto nie je cesta, ktorá im bude nápomocná k víťazstvu,“ popísala situáciu.
Kde je západná technika?
Vojaci na fronte hovoria, že západnej techniky je na Ukrajine poskromne. Sama Klicperová videla poľskú húfnicu Krab. Ale zastaranej techniky je veľa. Navyše je vraj aj nedostatok áut, pretože sa rýchlo opotrebovávajú, nehovoriac o poškodení pri ostreľovaní.
Materiálne Ukrajina závisí od USA, ktoré dodávajú najviac zbraní a munície. Pomoc z Európy sa podľa Klicperovej vyčerpala, kto mal niečo navyše, aj zastaraného, tak už to Ukrajine ponúkol. Skladové zásoby sú vyčerpané, myslí si. A navyše, Európa si musí držať rezervu. Ale akonáhle Ukrajina nebude mať dostatok zbraní a munície, tak už nebude schopná sa brániť, podotkla novinárka.
Proruské názory a obyvatelia pri frontovej línii
Na Donbase a v mestách blízko frontovej línie sa podľa nej človek stretne s proruskými názormi a obyvateľmi. Zostávajúci obyvatelia Bachmutu sú podľa vojakov z 90 % proruskí. "Skutočne čakajú, kým príde ruská armáda, Bachmut obsadia a oni budú môcť konečne žiť pod krídlami ruského sveta," uviedla.
V Charkove sa potom čakalo, že bude oveľa viac proruský, ale nakoniec sa ukázalo, že je oveľa ukrajinskejší, než sa Rusom zdalo. „Boli tu, samozrejme, tiež sú ľudia, ktorí odovzdávali koordináty ruskej armáde, aby mohli strieľať presnejšie a cieliť na vojenské objekty alebo kľúčovú infraštruktúru, tak sa Charkov možno prekvapivo udržal ako proukrajinské mesto,“ usudzuje Klicperová.
Klicperová konštatovala, že Ukrajinci majú obrovské straty, aj keď údajne menšie ako Rusi. Ale zase už majú menšie možnosti mobilizácie.
Je tiež rozdiel medzi západom a východom krajiny. Napríklad Ľvov stále vyzerá ako „akékoľvek iné mesto“, napríklad Praha. Ľudia chodia do reštaurácií, biznis funguje. Ale cestou na východ sa situácia zhoršuje. Na západe tiež mestá v noci svietia, zatiaľ čo za Dneprom už sú ponorené do tmy, keď sa zotmie. A na východe sú mestá vyľudnenejšie. Život sa však vracia napríklad do Charkova, odkiaľ na začiatku vojny veľa ľudí odišlo.
Podľa Klicperovej sa konflikt zmrazí v miestach, kde sa bojuje teraz, pretože Rusi budú vyčerpaní útokom na Bachmut. „Ja si nemyslím, že teraz budú na Donbase nejaké výrazné posuny frontu, ak berieme, že Bachmut je de facto pod ruskou kontrolou. Oni budú mať veľké problémy ísť ďalej, konieckoncov bitka o Bachmut trvala od augusta. A to je mestečko, ktoré malo 70 tisíc obyvateľov, čo je na Ukrajine malomesto. Takže budú určite mať problém postupovať ďalej aj na tom kreminskom fronte, tak aj keď sú tam obrovské straty, tak tiež sa tam tá línia nehýbe niekoľko mesiacov,“ odhadla budúci vývoj. Ale čo sa stane do leta je otázka, bude okrem iného záležať aj na podpore zo Západu.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik