V Národnej rade Slovenskej republiky ich je 150. Schválne, ktorých a najmä, koľkátich z nich poznáte podľa mena? A ktorých mená ste nikdy nepočuli? Bude ich väčšina.  A potom sú ešte takzvaní parlamentní krikľúkni, ktorí ústa otvárajú iba vtedy, keď sa potrebujú vyrevať, vykričať, vynádávať, vyponižovať, povysmievať, no, nazvime to "mentálne vyprázdniť". O parlamentných klaunoch písať nebudeme, bola by to urážka umenia cirkusových klaunov.

Začalo sa to niekedy vtedy, keď sypal poslanec Matovič poslancovi Poliačikovi striekačky na hlavu ako symbol podpory narkomanstva. Bol to počiatok novej parlamentej "kultúry". Bolo to už dávno, ale paradoxom tej situácie bolo, že išlo o poslancov kedysi jedného klubu. On totiž napríklad pán poslanec Matovič veľmi rád účelovo zabúda, že bol kedysi členom poslaneckého klubu SaS a spolu s ním, ako rád vrieska o iných, "povalil" vládu Ivety Radičovej. Mať selektívnu pamäť je dnes veľmi dobrá kvalifikácia na post kandidáta na poslanca slovenského parlamentu. Žiaľ, pamäť stratila aj väčšina slovenských médií. Vráťme sa však k tej kvalifikácii na pozíciu poslanca,ako je napríklad podvodom získané vzdelanie, alebo porovnávanie si "veľkosti" kresťanstva s inými. (Nepripomína vám to známe handrkovanie pubertiakov o veľkosti ich pohlavného údu?) No a keď už sme pri tom vzdelaní, stojí za to sa pri ňom pristaviť.

To boli časy!

Tridsať rokov slovenského parlamentarizmu je rovnako tridsať rokov jeho úpadku. Ťažko čakať od novinárov hlavného prúdu, z ktorých krátko po osamostatnení republiky mnohí ešte kakali do plienok, aby si spomenuli na to, že sme mali v určitých volebných obdobiach parlament, reprezentovaný profesormi, inžiniermi, vysokoľkolskými pedagógmi, významnými ekonómami štátu, dokonca aj literátmi. Často sme v redakciách mali problém s tým, že čo s ich titulážou, ktorá by zabrala tretinu spravodajského vstupu alebo štvrtinu textu. Medzi poslancami boli manažéri s praxou vo významných priemyselných odvetviach, mnohí právnici, z ktorých vzišli sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky či špičkoví lekári. Dokonca aj z odvetvia psychiatrie. Dnes sú to iba pacienti z nej. A držitelia titulov, ktoré si nakúpili, vymysleli alebo iba drzo pripísali.

Populisti privliekli do parlamentu cirkus

Prišla doba, keď sa na kandidátkach politických strán prestali objavovať múdri, vzdelaní, kvalifikovaní a odborne zdatní budúci poslanci a presne v duchu gýčovej a trápnej Smotánky na ich miesta začali civilizačne nedokrvení predsedovia politických strán umiestňovať "tváre". (Dodnes sa pýtam, aký je tu rozdiel medzi tvárou a voličovi otrčeným zadkom.) Doslova tváre bez mozgu, vyslúžilé celebrity, ktoré sa z oblasti zábavného priemyslu nasťahovali do parlamentných lavíc ako výkvet národa. Duchovný výkvet. Ono to svoju logiku má, veď poznáme aj z mnohých pracovísk na Slovensku - hlupák sa z titulu jeho funkčnej či straníckej moci obklopuje iba hlupákmi. Hlupákmi, hlúpejšími, ako je on sám, aby aj medzi nimi vyčnieval. S výnimkou, keď platí iné pravidlo a sexuálny maniak si okolo seba rozmiestni predovšetkým svoje frajerky.

Toto sme chceli v roku 1989?

Koľkí z tých, ktorí vtedy, v novembrových mrazivých dňov v snehu a v daždi chodili na námestia, lebo túžili po zmene, už dnes nežijú? Nemáme voči nim nejaký dlh? Nemali by sme im splatiť ich nikdy nenaplnené a najmä v praxi nezažité túžby po inteligentnom, civilizovanom a slobodnom zvrchovanom Slovensku? Opäť máme tú možnosť, tentoraz dokonca o nejaký okamih aj skôr, ako iba raz za štyri roky. Môžeme odmietnuť cirkusákov na kandidátnych listinách, môžeme odmientnuť aj podvodníkov, ktorí ich zostavujú. A nielen môžeme. Ak si ešte čo len trochu vážime generáciu tých, ktorí "vyštrngali" boľševizmus a mocenský tupý primitivizmus, alebo aj samých seba, ich potomkov, potom je najvyšší čas naplniť odkaz Novembra 1989! Voľby by pri veľkom optimizme mali patriť nám a nie im. Dosť bolo podvodníkov, ľudí bez chrbtovej kosti, prebehlíkov zo strán do strán, x-krát politicky recyklovaných bezcharakterných svíň a všetkého schopných roztlieskavačov, ktorí za poslanecký plat budú slúžiť aj diablom v ľudskej koži! Príkladov tohto všetkého nám v súčasnom národnom parlamente sedí už naozaj priveľa. Ale príkladov ich opaku máme na Slovensku tiež dostatok.Tak im už, preboha, dajme raz šancu. Tento odpad, morálny, vzdelanostný, charakterový a hlavne odpad toho, čo slušná demokracia vždy včas prezieravo v záujme sebaprežitia vyvrhne, už raz musí skončiť na smetisku našich dejín.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik