Bidenova administratíva pripravuje Ukrajincov na stav trvalej závislosti, konštatuje pre The American Conservative James W. Carden, ktorý pôsobil počas Obamovej vlády ako poradca pre americko-ruské záležitosti na ministerstve zahraničných vecí.
O čo vlastne ide?
Ročné výročie ruskej invázie a prekvapivá pondelková päťhodinová cesta prezidenta Joea Bidena do Kyjeva by mali byť príležitosťou na položenie niektorých nepríjemných a nepopulárnych otázok o tom, čo presne sa Ukrajina – okrem iného príjemca viac ako 100 miliárd dolárov americkej pomoci – snaží dosiahnuť za deväť rokov od revolúcie na Majdane.
Od chvíle, keď Ukrajina 24. augusta 1991 vyhlásila nezávislosť, až do prevratu na Majdane vo februári 2014, bola Ukrajina v podstate binacionálnou kleptokraciou, ktorá využívala svoje postavenie nárazníkového štátu, najmä v úlohe tranzitného uzla pre ruský zemný plyn do Európy, v prospech svojej kleptokratickej elity – skupiny hlboko skompromitovaných politikov a bývalých funkcionárov zo sovietskej éry, z ktorých sa stali oligarchovia.
Ruská ponuka prebila tú západnú
Nie v prospech ľudu, ale v prospech prehnitej elity
Pritom hral Janukovyč starú hru. Táto hra sa nikdy nehrala v prospech ukrajinského ľudu, ale v prospech jeho prehnitej elity. Ani raz v období od roku 1991 do súčasnosti Ukrajina nedokázala vytvoriť vládnucu elitu schopnú pochopiť, že hoci jej geografická poloha je jej Achillovou pätou, je zároveň jej najväčšou silou. Že by mohla využiť svoju geografickú polohu spôsobom, ktorý by priniesol spoločné dobro. Keďže to však odmietla urobiť, obyvateľstvo ako také, vydrancované do poslednej hrivny, sa prepadalo čoraz hlbšie do chudoby: V roku 2015 mali Irak, Mongolsko a Albánsko vyššiu mieru osobného príjmu ako Ukrajina.
Ukrajina pre Ukrajincov
Ukrajinskí lídri počas 30 rokov premárnili aj šancu na konsolidáciu životaschopného multietnického národného štátu. Namiesto toho sa však od roku 2014 rozhodli presadzovať banderovskú víziu monoetnického štátu, “Ukrajina pre Ukrajincov”.
Výsledky boli katastrofálne
Občianska vojna, ktorá vypukla v apríli 2014, nás teraz vďaka udalostiam spred roka priviedla na pokraj širšej európskej vojny. Ukrajinské vládnuce elity, ktoré opakovane odmietajú mierové rozhovory, musia pochopiť, že Ukrajina je teraz zlyhávajúcim štátom: Viac ako 12 miliónov jej občanov utieklo a jej hospodárstvo sa od invázie zrútilo najmenej o tretinu.
Napriek tomu podľa názoru prezidenta Bidena, jeho poradcov a takmer celého mediálno-politického establišmentu vo Washingtone ide o vojnu, ako sa prezident vyjadril v januári, ktorá “je o slobode. Sloboda pre Ukrajinu, sloboda všade. Ide o to, v akom svete chceme žiť a aký svet chceme zanechať našim deťom.”
Sloboda? Iba ak je definíciou slobody trvalá závislosť
Ukrajinské vládnuce elity sú zjavne presvedčené, že pre akúkoľvek šancu na prežitie musia svoju budúcnosť pripútať k EÚ a NATO. Ak však vstúpia do NATO, stanú sa ďalšou vojensky závislou krajinou Spojených štátov. Ak sa stanú členmi EÚ, stanú sa ďalším vazalom Berlína a svoju budúcnosť budú musieť vydať na milosť Európskej centrálnej banke vo Frankfurte a nezodpovednej byrokracii v Bruseli.
Keď si pripomíname prvé výročie ruskej invázie a deviate výročie prevratu na Majdane, tí, ktorí v noci 21. februára 2014 tak horlivo vyšli do ulíc, aby zvrhli demokraticky zvoleného ukrajinského prezidenta (a tí Američania, ktorí ich tak horlivo povzbudzovali), by si mohli na chvíľu položiť otázku: Čo presne sme tým získali?
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik