Kto a kedy konečne zobudí naše viaceré ctené panie a pánov poslancov? Alebo aj takto - s traumatizovanými, frustrovanými bláznami s ich chorobnými utkvelými predstavami treba inak, nie ich nechať navrhovať a prijímať zákony! Budeme ich aj napriek očividným a dlhoročným prejavom ich duševných postihnutí voliť opäť?
Alebo inak: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“ znie citát z úvodu textu základného zákona štátu – Ústavy Slovenskej republiky. Možno hlúpa, ale predsa len asi aktuálna otázka znie, prečo sa teda niektorí poslanci neustále, počas celého volebného obdobia a aj tých pred ním, zaoberajú úpornou patologickou snahou, aby túto vetu, klauzulu, fakt z ústavy, nerešpektoval celý zákonodarný zbor?
Je nedeľa a v nedeľu si sami robíme svoj program. Naposledy nám ho robili boľševici pred rokom 1989. Vtedy museli napríklad mnohé učiteľky neraz v nedeľu vykonávať s deťmi mimoškolské aktivity, len aby z tých ratolestí čo najmenší podiel mal čas zájsť do kostola. Teraz, novodobí kazatelia, boľševici, len sami seba nazývajúci vzletne ako konzervatívci, robia všetko pre to, aby z tých ratolestí čo najväčší podiel mal čas zájsť iba do kostola. Smutné. A recitujú pri tom absolútne prázdne frázy o rodine a rozvoji detí. Pritom v realite na tie rodiny a ich deti úplne kašlú, oni len potrebujú čo najviac občanov štátu naviazať na „nejakú ideológiu či náboženstvo“, lebo si od toho sľubujú po smrti svoj vlastný pozlátený obláčik na nebesiach. Keď už aj medzi smrteľníkmi ho mali taký útulný.
„Viera skrátka nie je „uspávanka“, ktorá nás uhojdá, aby sme zadriemali. Skutočná viera je oheň, ktorý horí na to, aby nás udržiaval bdelých a pracovitých aj v noci!“. Vysvetli pápež František vlani v nedeľu 14. augusta pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána. A rok predtým pripomenul na tom istom mieste - na hojne zaplnenom Námestí sv. Petra vo Vatikáne, že „ide o prijatie Ježiša, prijať ho do života, a to znamená žiť s Ježišom príbeh lásky... prijmime Ježiša ako chlieb života a na základe nášho priateľstva s ním sa učme vzájomnej láske a pochopeniu k druhým“. Láske a pochopeniu, nie „…izmami“ prešpikovanému diktátu. Mimochodom, nechcel práve November 89 dať definitívnu bodku za všetkými „...izmami“?
V nedeľu ráno sa možno viacerí tešia, že si zarobia. Kedy majú študenti brigádovať? Potrebujú peniaze na štúdium a neraz aj pomoc svojim rodinám, lebo nespadajú do kategórie tých ideologicky vyvolených – teda, Matovičových rodín s deťmi. Ja napríklad 24 hodín denne opatrujem imobilnú matku. Cítime sa byť rodina. Podľa sfanatizovaných však rodina nie sme, ani podľa bonusov. A kde majú ženy matky - trebárs aj ako samoživiteľky, veď tiež nie sú rodina, zarobiť toľko ako muži, ktorí im neplatia výživné, ak nie na víkendových príplatkoch? Inak, to je fakt nádherná dávka populizmu a možno aj sprostosti v parlamente! Dáme súhlas na zavedenie príplatkov za nedeľnú a sviatočnú prácu a následne zrušíme možnosť pracovať v nedeľu a obmedzíme aj počet sviatkov. Zas v akomsi mene akýchsi kýmsi vybraných privilegovaných „rodín s deťmi“. Veď to je tak do očí bijúci podvod, farizejstvo a ideológia a také zneuctenie ústavy...
Je nedeľa, vážení čitatelia! Ak nás čítate iba teraz, na jej prahu, želáme vám jej krásne prežitie – podľa programu, ktorý si sami zvolíte. Želáme vám napríklad obsažné duchovné požehnanie a osvieženie v chráme viery, iným zas v chráme prírody a mnohým trebárs aj zárobok na počítač, potrebný v škole, alebo na drahé obedy „zadarmo“ pre vaše deti. Nedeľa patrí vám, nie sfanatizovanej hŕstke poslancov, ktorí neriešia v parlamente nič okrem svojej ideologickej diktatúry, plnej nových „...izmov“ a moci, ktorá ju má upevniť. A ak nás čítate večer, tak vyjadrujeme nádej, že ste prežili takú nedeľu, akú ste sa rozhodli prežiť. Kým vám zas nejaký boľševik niečo v tento deň neprikáže alebo nezakáže. Je to totiž „na spadnutie“.
Do parlamentu posielam otázku – vážené niektoré panie poslankyne a niektorí páni poslanci, možno je váš život napriek materiálnemu blahu, za ktoré vďačíte aj alebo práve sedeniu v národnej rade naozaj chudobný. Obmedzený. Možno žijete v nejakej osobnej traume, možno máte nejaké problémy s fixnými ideami, napríklad. Ale to skutočne až tak ignorujete skutočnosť, že ste zástupcovia ľudu a nie „bohmi “nad ním? Nad svetom? A možno aj nad tým najvyšším?
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!