Až 9 a pol mesiaca pokračovania vlády E. Hegera s vyslovenou nedôverou v parlamente a následným odvolaním je novým prerazeným dnom slovenskej politiky. Argumentácia politikov bývalej koalície, že je to v záujme ľudí a krajiny je hrubým pokrytectvom. Je to totiž iba výsledok egoizmu poslancov a politických strán. Slová predsedu SaS R. Sulíka, že hlasovali za septembrový termín, pretože si ctia dohody, je po pokrytectve navyše ešte aj výsmechom do tváre občanov, ktorí si väčšinovo v prieskumoch želali predčasné voľby čo najskôr. Veď tie dohody si mali politici ctiť v koalícii predtým, ako sami vnútornými rozpormi vládu rozložili. Citát Ľubomír Lintner
Názor Ľubomíra Lintnera, s názvom "Slovenskí politici prerazili ďalšie dno," zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.
O prerazenie politického dna postarali politici bývalej vládnej koalície
Treba priamo povedať, že tentoraz sa o to prerazenie politického dna postarali politici bývalej vládnej koalície. Rozhodnutím o termíne predčasných volieb na sobotu 30. september. Jeho dôsledkom vznikla totiž situácia, že vláda, ktorej bola 15. decembra minulého roka vyslovená nedôvera v parlamente a následne ju prezidentka v zmysle Ústavy odvolala, bude najdlhšie pôsobiacou vládou s vyslovenou nedôverou a následným odvolaním. Od 15. decembra do 30. septembra je to 9 a pol mesiaca.
V histórii samostatnej Slovenskej republiky v troch prípadoch vláda nedokončila svoje pôsobenie v celom štvorročnom období. 11. marca 1994 vyslovili poslanci nedôveru premiérovi V. Mečiarovi, následne prezident M. Kováč vládu odvolal a už 15. marca (teda 4 dni po vyslovení nedôvery) vymenoval vládu na čele s predsedom Jozefom Moravčíkom s novou väčšinou v parlamente.
Vláda s plnými kompetenciami fungovala do predčasných volieb, ktoré sa uskutočnili 30. septembra a 1. októbra. Moravčíkova vláda pokračovala vo funkciách až do 15 decembra, pretože po voľbách sa Mečiarovo HZDS spolu s koaličnými partnermi, Ľuptákovým Združením robotníkov Slovenska, Slotovou Slovenskou národnou stranou a Delingovou Roľníckou stranou Slovenska rozhodlo mocensky najskôr vládnuť cez parlament.
Predčasné voľby boli aj v roku 2006. 8. februára sa KDH rozhodlo odísť z koalície, dôvodom bol odmietavý postoj SDKÚ k predloženiu a podpisu dodatku k Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, vláda M. Dzurindu zároveň prišla s návrhom na vypísanie predčasných volieb. Ich termín 17. jún bol v parlamente schválený hneď ďalší deň 9. februára. Vláda s plnými kompetenciami pôsobila 4 mesiace.
11. októbra 2011 parlament rozhodoval o zmenách v dočasnom eurovale (Európsky finančný stabilizačný nástroj úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku), premiérka Iveta Radičová toto hlasovanie spojila s hlasovaním o dôvere vláde. SaS, časť OKS a OĽaNO vládu nepodporili. Tri koaličné strany SDKÚ-DS, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd sa potom dohodli s opozičným Smer-SD, že euroval 13. októbra spoločne schvália, podmienkou R. Fica však bolo uskutočnenie predčasných volieb. Ich termín 10. marec 2012 parlament schválil v rovnaký deň ako euroval. Vtedajší prezident I. Gašparovič vládu I. Radičovej odvolal, zároveň ju poveril pôsobením do predčasných volieb. Členovia odvolanej vlády boli vo funkciách 5 mesiacov.
9 a pol mesiaca pokračovania vlády E. Hegera s vyslovenou nedôverou v parlamente a následným odvolaním je novým prerazeným dnom slovenskej politiky. Argumentácia politikov bývalej koalície, že je to v záujme ľudí a krajiny je hrubým pokrytectvom. Je to totiž iba výsledok egoizmu poslancov a politických strán. Slová predsedu SaS R. Sulíka, že hlasovali za septembrový termín, pretože si ctia dohody, je po pokrytectve navyše ešte aj výsmechom do tváre občanov, ktorí si väčšinovo v prieskumoch želali predčasné voľby čo najskôr. Veď tie dohody si mali politici ctiť v koalícii predtým, ako sami vnútornými rozpormi vládu rozložili.
V období do predčasných volieb sa v parlamente objavia novely zákonov rôzneho druhu, že budú všetkým ešte "vlasy dupkom vstávať". Racionálne zvažujúci ekonómovia upozorňujú na riziko prípravy a predloženia rozpočtu na rok 2024 do parlamentu do 15. októbra, teda dva týždne po predčasných parlamentných voľbách. Bývalý dvojnásobný minister za KDH I. Šimko na sociálnej sieti konštatoval, že "argument o tom, že po septembri bude málo času na rozpočet, neberiem". dôvodil tým, že "trikrát sme mali voľby na jeseň, a tu sme".
I. Šimkovi by som chcel pripomenúť situáciu v parlamente po voľbách v septembri 2002, keď na prvej schôdzi nového parlamentu sa muselo meniť 22 zákonov, ktoré zasahovali do rozpočtu. Politické strany v prvej vláde M. Dzurindu si totiž tiež populistickými riešeniami pripravovali pozitívnu predvolebnú atmosféru. A to vtedy ešte neexistovali sociálne siete Facebook a Twitter.
Aj ich zásluhou budeme teraz svedkami súboja predvolebného populizmu poslancov parlamentu s veľa razy racionálnym vetom prezidentky, ktorá sa však logicky nevyhne obvineniam, že tiež začína svoju kampaň za opätovné zvolenie. Očakávam pokračujúci chaos pri spravovaní krajiny.
A výčitky opozícii, že nezahlasovala za septembrový termín? Tak to už naozaj môžu argumentovať iba infantilní bývalí koaliční politici, ktorí neovládajú remeslo politiky. A navyše je to iba argumentácia zahmlievania so snahou prehodiť na stranu opozície vlastnú zodpovednosť za nezodpovedné spravovanie krajiny od volieb na konci februára 2020.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!