Čínske noviny Global Times zhodnotili oba brehy Atlantiku a ich súčasnú situáciu, ktorá je len obrazom chaosu a nestability.
Keď sa Severnou Amerikou prehnala silná a smrtiaca búrka, ktorá zatemnila mestá a mrazivé vianočné nadšenie, Európu zachvátili štrajky v dôsledku prudko stúpajúcich cien. Tak isto aj mnoho ďalších kríz vrátane zločinov z nenávisti a nezamestnanosti.
Západ je pripravený uzavrieť rok 2022 a privítať rok 2023 v pochmúrnej atmosfére s veľkým bezprostredným chaosom, zatiaľ čo chronická bolesť sociálneho rozdelenia, rasizmu a neefektívneho vládnutia môže v blízkej budúcnosti len ťažko viesť k obratu, uviedli pozorovatelia.
Amerika sa zmieta nielen v búrke
Viac ako 1,5 milióna ľudí v Severnej Amerike strávilo Vianoce v výpadku energie v dôsledku masívnej zimnej búrky, ktorá sa tiahne viac ako 3200 kilometrov od amerického Texasu po kanadský Quebec. Takmer 250 miliónov Američanov a Kanaďanov pociťovalo ľadové zovretie búrky, ktorá si v USA vyžiadala najmenej 37 mŕtvych, informovala v nedeľu CNN.
Od štvrtka, keď malo cestovanie počas vianočných sviatkov vrcholiť, boli zrušené tisíce letov. Problémy s cestovaním po celej krajine zhoršoval nedostatok prevádzkovateľov snežných pluhov, pričom sa podľa BBC vyčítali aj nízke mzdy pracovníkov.
Slávnostnú atmosféru však nenarušila len prírodná katastrofa. Séria hlboko zakorenených sociálnych problémov a problémov s riadením sa objavila ako prominentná a utlmila sviatočnú radosť. Podľa amerických médií bolo na Štedrý večer pred rezidenciou viceprezidentky Kamaly Harrisovej vo Washingtone, DC, vysadených niekoľko autobusov s migrantmi vrátane detí a bábätiek. Niektorí z nich mali v mrazivom počasí tričká. Biely dom zvalil vinu na texaského guvernéra Grega Abbotta a označil to za „krutý, nebezpečný a hanebný kúsok“. Abbott je jedným z najmenej troch republikánskych guvernérov, ktorí si pripísali zásluhy za autobusy alebo lietanie migrantov na sever na protest proti imigračnej politike Bidenovej administratívy.
Sú aj ďalšie problémy
Podľa neziskovej organizácie Gun Violence Archive, ktorá sleduje streľbu v USA, USA zaznamenali v roku 2022 viac ako 600 masových strelieb, čo je nové maximum, keď už pandémia vyvolala násilie so zbraňami. Najnovšia štúdia zistila v niektorých častiach USA, že mladí muži čelia vyššiemu riziku úmrtia v dôsledku násilia strelnou zbraňou, ako keby išli do vojny v Afganistane a Iraku.
Rozdelenie právomocí medzi štátmi a federálnou vládou, politické bitky medzi oboma stranami na všetkých úrovniach spôsobujú, že násilie páchané strelnými zbraňami sa často otvára, ale nikdy sa to nerieši. Polarizovaná americká politika paralyzovala jej systémovú schopnosť dosiahnuť konsenzus v kľúčových otázkach a riešiť skutočné problémy, či už ide o násilie so zbraňami, imigráciu alebo rasizmus, uviedli analytici.
Európa je tiež ťažko skúšaná
Na druhej strane Atlantiku bojujú Európania s vlastnými problémami inflácie, prudko stúpajúcich cien energií, priemyselného odlivu, nezamestnanosti a nebezpečného nárastu populizmu a extrémizmu. V piatok spustil strelec v centre Paríža streľbu, pričom troch zabil a troch ďalších zranil. 69-ročný útočník sa zameral na kurdské kultúrne centrum a svoj čin pripísal tomu, že bol „rasistický“, uviedla France 24.
Streľba vyvolala obavy zo zločinov z nenávisti v čase, keď sa vo Francúzsku a v celej Európe v posledných rokoch dostali do popredia hlasy krajnej pravice, informoval France24. Na protest proti streľbe sa v piatok zhromaždilo niekoľko stoviek Kurdov, ktorí sa násilne stretli s bezpečnostnými silami, hádzali kamene a podpaľovali odpadkové koše. Polícia reagovala slzotvorným plynom a 11 policajtov utrpelo zranenia, uviedla polícia.
Na druhej strane Lamanšského prielivu bolo Spojené kráľovstvo počas vianočných sviatkov zaneprázdnené riešením novej série štrajkov. Železničiari zastavili dopravnú sieť a pracovníci pohraničných síl sa pripravujú na odchod. Zdravotné sestry a zdravotníci, pracovníci pošty, vodiči autobusov a štátni zamestnanci sú podľa Financial Times buď uprostred štrajkovej akcie, alebo hrozia štrajkom. Súbor individuálnych sporov v rôznych sektoroch sa spojil do širšieho chápania, že v Británii sa niečo veľmi pokazilo, pričom pracovníci hovoria, že ich platy, podmienky a schopnosť poskytovať základné služby boli ohrozené rokmi znižovania a nedostatočných investícií, informoval Financial Times. , citujúc zástupcu odborov, ktorý v januári varoval pred ďalšou eskaláciou.
Zhao Junjie, výskumník z Inštitútu európskych štúdií Čínskej akadémie sociálnych vied, v pondelok pre Global Times povedal, že chaos na povrchu odráža hlboko zakorenené sociálno-ekonomické problémy v Európe, ktoré vyplývajú z vnútorných a vonkajších faktorov.
Vnútorne politici nezastupujú záujmy verejnosti, ale stali sa hovorcami elít; z hnevu ľudí vznikajú pravicové strany, populizmus a extrémizmus. Víchrica mocenských zmien v niektorých krajinách tiež robí politiku neudržateľnou, vysvetlil Zhao. Poznamenal, že rusko-ukrajinský konflikt je hlavným faktorom, ktorý nielenže vyčerpáva európsku ekonomiku, ale zužuje aj jej priestor na hľadanie politickej autonómie.
Európa, zachvátená energetickou krízou, je v režime šetrenia energie. Európania túto zimu vypínali ozdobné svetlá a skrátili vianočné trhy, aby znížili spotrebu energie. Ľudia sa snažia inštalovať solárne panely na svoje domy a kupujú si ďalšie periny a ohrievače, aby sa vyrovnali so životom bez ústredného kúrenia. Palivová chudoba nielenže zanechala Európanov v krutom chlade, ale tiež pripútala Európu bližšie k jej alternatívnemu dodávateľovi energie – USA, povedal Zhao. "Keď sa pridelí viac zdrojov a fiškálnych rozpočtov v súlade s tým, čo chcú USA (Európa, aby urobila), menej sa môže investovať do priemyslu a verejného živobytia."
"Rok 2023 nebude ľahký pre obe strany Atlantiku."