V noci z 21. na 22. decembra podľa našich pohanských prapredkov zomiera starý a rodí sa nový rok. Je to deň, označovaný, aj ako zimný slnovrat, kračún. V túto noc nad svetom strácali moc sily temna a zla.

Mnohé aj kresťanské rituály, ktoré v našom folklóre pretrvávajú dodnes, majú pramene práve v predkresťanskom živote a uctievaní pohanských božstiev. Kým kresťanské rituály sa sústreďujú na Trojjediného Boha, pohanskí predkovia svojimi rituálmi oslavovali nový život, svetlo a keďže boli agrárne aktívni, aj pôdu a každoročnú potrebu dobrej úrody.

Nebolo to také jednoduché

Kračún bol len prvý deň tohto obdobia. Jeho pomenovanie súvisí s dĺžkou dňa - slnko dnes vychádza najneskôr a zapadá najskôr v roku. Pramene hovoria, že naši predkovia tieto sviatky oslavovali už v ranom stredoveku, niekedy okolo 8-11. storočia. 

Kračun

Pomenovanie tohto sviatku podľa portálu Eldhwen zodpovedá latinskému bruma (brevissima) vo význame najkratšieho dňa v roku. V Ríme ho oslavovali cez Dionýza, boha vína a zábavy. Slovania však tento sviatok od nich určite neprebrali, pretože Slovania a Rimania prišli do kontaktu až ako kresťania. Aj personifikácia Kračúna do mytologickej postavy prišla až neskôr.

Bielorusi Koročuna považovali za démona smrti - odkaz na deň s najdlhšou temnotou v roku. Na Zakarpatskej Rusi sa Kračunom nazývaný obradný chlieb, ktorý piekli na Štedrý deň a jedol sa na Nový rok.Názov Kračun prešiel aj do maďarského, či rumunského tvaru (karácsony; kráčun)

Ovseň, useň, zrno

Sviatok Ovseň svedčí o tom, že naši prapredkovia boli úzko spätí s pôdou. V tento sviatok sa ľudia posýpali zrnom. Personifikácia (zosobnenie, pozn. red.) tohto sviatku je Ovseň - božstvo, ktoré prichádza na prasati. To bolo symbolom hojnosti, ale aj blížiaceho sa predlžovania dní. 

Vianočné zlaté prasiatko vychádzajúce na Štedrý večer spod prahu je tiež symbolom prichádzajúceho slnka, hoci naši kresťanskí predkovia ho videli aj od hladu, pod vplyvom celodenného pôstu.

Pohanský pôvod má aj koleda

Do kresťanských zvykov sa dostala až neskôr, spočiatku bola zakazovaná, ako pohanský zvyk. Starí Slovania, ako aj Rimania s figurínou dieťaťa obchádzali príbytky susedov a pomocou zariekavadiel a piesní do nich prinášali symboliku nového roka.

Podľa stredovekch prameňov, kresťanom bola Koleda zakazovaná - spájala sa s veštbami toho, ako bude vyzerať nasledujúci rok a to sa s kresťanstvom vylučovalo. Až neskôr si túto symboliku pretvorili do Troch kráľov, ktorí v kolede prinášajú správu o novonarodenom Spasiteľovi - Svetle sveta. 

Ohne radosti

Naši predkovia v tomto obdébí pálili ohne nie malého rozsahu. Požiar bol pre ich príbytky doslova katastrofou a preto malo pálenie týchto ohňov silnú symboliku aj v ochrane pred požiarmi. Každý z komunity musel do ohňa niečo vhodiť, aby sa mu v hojnosti darov prírody veľa vrátilo. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť zdieľaním našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na zdieľať. ĎAKUJEME!