Slovenská vláda padla! Sulíkovci neprijali ponuku ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) na jeho demisiu. A v parlamente práve dohlasovali o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO).

Matovič za svoju demisiu žiadal od SaS stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu. SaS tvrdí, že odmieta hrať akékoľvek hry a koniec vlády je nevyhnutnosťou. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Je zjavné, že opäť raz boli podmienky dané tak, aby boli pre nás neprijateľné. Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná. Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou," uviedol v stanovisku šéf SaS Richard Sulík.

 Odbornícisa pozreli na možné scenáre toho, čo môže byť onedlho realitou.

„Žiaľ, táto vláda stratila dôvod na existenciu, táto vláda škodí celému Slovensku. Čo akcia, to fiasko, hanba,“ vyjadril sa k návrhu na tlačovke nedávno šéf SaS a exminister hospodárstva Richard Sulík.

Podľa Sulíka kabinet nedokáže riešiť problémy ľudí a prestal bojovať proti mafii a korupcii. Je pravdepodobné, že za pád vlády budú hlasovať poslanci SaS aj Hlasu, ktorí sa taktiež podpísali pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Môžeme taktiež predpokladať, že sa k nim pridajú aj poslanci Smeru, Republiky a viacerí nezaradení poslanci, ktorí môžu pri hlasovaní zohrať kľúčovú úlohu, píše Pravda. Na odvolanie vlády treba minimálne 76 poslancov.

 Aké sú  možnosti v súvislosti s odvolávaním vlády? Scenárov je viacero, píše portál Startitup.

Vláda padne, vznikne nová parlamentná väčšina

Ak by vláde bola vyslovená nedôvera, prezidentka Zuzana Čaputová je podľa ústavy povinná ju odvolať. Tu sa ponúka možnosť vzniku novej parlamentnej väčšiny.

„Má to rovnakú logiku a bude to rovnako úspešné ako snaha SaS odvolať Igora Matoviča a následne sa vrátiť do koalície,“ tvrdí politológ Jozef Lenč. Odborník pripomína, že obe veci iniciatívy vzišli z rovnakého prostredia a podľa neho majú rovnakú relevanciu.

V tomto prípade však existuje variant, že by súčasný premiér Eduard Heger dovládol až do termínu konania riadnych volieb. Podľa Lenča situácia, ktorá nastane po prípadnom odvolaní vlády je kľúčová najmä pre prezidentku a jej politickú budúcnosť.

„Osobne si neviem predstaviť, že by v prípade (ak chce kandidovať v ďalších voľbách) nechala jednu z najnepopulárnejších vlád v dejinách vládnuť v demisii,“ myslí si politológ.

Predčasné voľby

V prípade, ak by súčasnej vláde bola vyslovená nedôvera, môže dôjsť aj k predčasným voľbám. Avšak pád vlády ešte neznamená, že sa predčasné voľby na sto percent stanú skutočnosťou. V súčasnej situácii však počúvame o možnosti voliť skoršie ako v riadnom termíne nielen od Roberta Fica či ďalších predstaviteľov opozície, ale často o nej hovoria napríklad poslanci zo Sme rodina.

„Pravdepodobnosť je určite vyššia, ako bola napríklad pred pol rokom,“ tvrdí Václav Hřích, šéf agentúry AKO.

„Áno, je to možné. V kuloároch sa hovorí aj o tom, že dohoda na termíne o skorších voľbách by mohla byť súčasťou dohody o tom, aby vláde nebola vyslovená nedôvera,“ myslí si odborník.

Podľa Hřícha taktiež môže dôjsť k dohode o predčasných voľbách, to je však na poslancoch a politických stranách v parlamente. Opačný názor ako Lenč má v prípade eventuálneho dovládnutia vlády Eduarda Hegera v demisii až do riadneho termínu volieb. Možnosť považuje za reálnu a argumentuje faktom, že podobný prípad už Slovensko, ale aj Česká republika zažili v minulosti.

„Môže sa však stať aj to, že parlament nedokáže nájsť zhodu. Vláda bude v demisii a ak by parlament nebol 3 mesiace uznášaniaschopný, prezidentka by vtedy mohla ukončiť jeho fungovanie a vyhlásiť termín predčasných volieb,“ tvrdí Hřích.

Úradnícka vláda

Často skloňovaným slovným spojením po prípadnom páde vlády je vymenovanie úradníckej vlády, ktorú by zostavovala prezidentka Čaputová. Čo presne však znamená termín úradnícka vláda?

Toto pomenovanie sa na Slovensku totiž skloňuje už od čias vraždy Jána Kuciaka, kedy vládol expremiér Fico a prezidentom vtedy bol Andrej Kiska, avšak k zavedeniu úradníckej vlády na Slovensku nikdy naozaj nedošlo.

„Ústavný systém Slovenskej republiky nepozná pojem ‚úradnícka vláda’,“ vysvetľuje právnik a expolitik Peter Kresák.

Odborník hovorí, že ide v podstate o ústavnú konštrukciu založenú na predpoklade, že po páde riadne ustanovenej vlády sa podarí na veľmi obmedzené časové obdobie dosiahnuť dohoda medzi NR SR a prezidentkou SR na novom zložení vlády, ktorej členovia nebudú reprezentovať jednotlivé politické strany, ale s ich podporou dovedú krajinu k predčasným voľbám.

Kresák objasňuje, že rovnako ako každá vláda, aj táto by mala povinnosť do 30 dní predstúpiť pred NR SR so svojím programom a požiadať o vyslovenie dôvery.

„V prípade takejto situácie však zrejme nemožno očakávať riadne programové vyhlásenie vlády, ale iba jej záväzok riadne pripraviť predčasné voľby,“ doplňuje odborník.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik