V súčasnej politike platí – ak chceš niečím byť, musíš nosiť masku dôležitosti. Tvár pod ňou nie je podstatná. Maska ti zaručí, že sa za svoje skutky nemusíš verejne hanbiť. A keby náhodou ťa predsa len hanba príliš fackala, nikto neuvidí, že sa červenáš. Skonštatoval to na sociálnej sieti bývalý politik a redaktor Karol Farkašovský.
Toto existenčné motto charakterizuje súčasnú vládnu koalíciu. Jej je úplne jedno čo si myslí drvivá väčšina slovenskej populácie, dokonca až takmer 90 % občanov, ktorí túto vládu a ani mnohých poslancov už nechcú.
Za normálnych okolností bývajú vo vládnych kabinetoch rozumní ľudia, ktorí majú vyvinutú súdnosť. To im bráni v prekračovaní červených čiar slušnosti a zásadovosti. Takíto vládni činitelia mávajú namiesto masky skutočnú tvár. A tú keď stratia, jednoducho končia. Tí inteligentnejší odchádzajú po zvážení sami. Tých hlúpejších, ktorým to nedochádza, tlak voličskej verejnosti prinúti odísť.
Slovenská vláda je, zdá sa, k stoličkám prikovaná. Jej cieľom je zotrvať za každú cenu či už úskokmi, alebo pózami o obetovaní.
Ministri a ministerky si vypestovali imidž nenahraditeľnosti a bohorovnoati. Skrátka podľa nich niet na Slovensku nikoho, kto by lepšie a rozumnejšie spravoval financie, eurofondy, sociálne veci, zdravotníctvo, hospodárstvo...
Bolo by to možno aj v poriadku, KEBY :
Aspoň trochu rozumeli tomu, čo robia
Aspoň mali trochu sebakritiky
Aspoň trochu si dali poradiť
Aspoň nemali krvavé oči voči nositeľom iného názoru
Aspoň trochu si vážili zásady a princípy demokracie
Aspoň trochu rešpektovali právny štát
Aspoň trochu si ctili vlastných občanov a vážili si Slovensko
No keby bolo keby – boli by sme všetci v nebi, hovorí stará múdrosť. Keby vládnym činiteľom tieto komponenty nechýbali v ich mentálnej výbave, mohli sa zo svojich teplých kresiel - ozaj mušketiersky - všetci do jedného porúčať aj sami.
Národ by nemusel sledovať parlamentnú reality šou štvrtej cenovej skupiny. Nemusel by sa pozerať na nezodpovedné masky bez charakteru a ľudskej dôstojnosti. Na masky vďaka ktorým je dnes na Slovensku slovo POLITIK synonymom gaunera, zlodeja, hlupáka, zradcu a duševného chudáka.
S takýmito kreatúrami Slovensko naozaj nemá šancu.
Ešteže väčšinu národa tvoria normálni a rozumní ľudia. A vedia, že výnimky existujú. A nehádžu všetkých do jedného vreca.
Budúca vláda a budúci parlament bude mať sakramentsky ťažkú prácu – vrátiť dôveru ľudí v štát, štátne inštitúcie a politiku vôbec.
Uverí ešte Slovensko, že politika sa dá robiť múdro, slušne, čestne, oddane a pre blaho slovenských občanov ?
ŠAŠKÁREŇ a TRAPOŠENIE ministrov i poslancov
Inak sa súčasné parlamentné divadlo nazvať nedá. Zúfalí vládni ministri so smrťou a strachom v očiach sa zubami, nechtami, kliešťami, skobami a ešte aj sekundovým lepidlom držia svojich stoličiek. Robia možné i nemožné proti vôli a želaniu vyše 80 % občanov, ktorí túto nevládnu vládu a ani mnohých poslancov nechcú. Ale napriek tomu sú nútení pozerať na túto šaškáreň, konštatuje vo svojom ďalšom statuse Farkašovský.
Len dúfam, že všetci tí, ktorí túto garnitúru zvolili – tvrdiac nech je aspoň sranda - sa pred zrkadlom každý deň poriadne červenajú a hanbia. Nebyť voličskej ľahostajnosti, hlúposti a nezodpovednosti, Slovensko by nepadlo tam kde je – proreformné, pro-európske a pro-ukrajinské. Ale bez vlastnej identity - ďakujeme.
Existuje jedno užitočné české porekadlo – „Kde nechybíš, nebuď navíc“.
Poukazuje na to, že človek má mať istú súdnosť voči sebe samému a charakter, teda vlastnosti, ktoré mu jasne stanovia mantinely správania. To však platí pre inteligentného jedinca, ktorý má chrbtovú kosť. Ktorý má mentálnu kapacitu pochopiť, že tam kde je neželaný a nechcený, jednoducho nejde. Lebo vie, že by sa strápnil a stratil svoju tvár.
Žiaľ, slovenská vláda amatérov a diletantov nosí už iba masku dôležitosti. Chýba jej práve tá TVÁR.
Hoci ju už dávno stratila, slušný človek ešte aj dnes dúfal, že v tej vláde ostal aspoň malý kúsok citu pre mieru. Kúsoček citu a drobný zvyšok zdravého rozumu, ktorý jasne a pevne stanoví hranicu za ktorú už naši usilovní a drahí ministri a ministerky nemôžu zájsť bez straty elementárnej ľudskej dôstojnosti.
Nádej, že celá táto maškaráda dnes skončí, zhasla. Trauma verejnosti pokračuje do štvrtka. No nikto, ani len vietor, netuší čo štvrtok prinesie. Guma sa napína stále viac a viac.
Ja len neviem pochopiť prečo sa tejto potupnej a neskutočne s-prostej parlamentno – vládnej reality show, ktorá v trapošení prevyšuje už aj markizácku Farmu, máme prizerať.
Ticho, znechutene, utrápene, submisívne, rezignovane, nemohúcne, bojazlivo, zbabelo ....
Toto ukazujeme našim deťom. Čo im povieme keď sa spýtajú, čo sme ako dospelí proti tomu urobili ? Prečo sme ako ich rodičia - presne podľa vzoru vlády – stratili tvár.
Taliani, Holanďania, Francúzi, Dáni, Nemci ...všetci nám dávajú príklad. Za nás to však neurobia. Kedy už tá slovenská motyka konečne vystrelí.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik