Kým predvianočné nákupy na slovenskej politickej scéne sa rozbehli na plné obrátky, vláde komplikujú situáciu ďalšie požiadavky. Politológ Eduard Chmelár vo svojom názore zhodnotil politickú situáciu na Slovensku. Ak si uvedomíme, že to takto je aj v skutočnosti, najhorší úpadok parlamentarizmu v dejinách, je úplne presný výraz.

Poslanec Patrick Linhart zo Sme rodina dal Igorovi Matovičovi ultimátum, že ak mu nedá peniaze na jeho „Potravinový semafor“, aj on zahlasuje za pád vlády. (Pripomeňme si, že je to ten istý poslanec, ktorý sa zosmiešnil tým, keď sa do poslednej chvíle dušoval, že v žiadnom prípade nepodporí vojenskú zmluvu s USA, no po rozhovore s ministrom obrany za ňu o dve hodiny zahlasoval... Takže „veríme“.) A poslanec za SaS Marián Viskupič pred chvíľou oznámil ďalšiu podmienku liberálov: po požiadavke na pád ministra financií a ministra vnútra žiadajú aj odchod ministra spravodlivosti...

Iba slaboduchý človek nevidí, že z tejto politickej zostavy sa stal už len brloh vydieračov. Je to taký strašný úpadok parlamentarizmu, aký dejiny nepoznajú. Napriek tomu niektorí ešte stále nechápu, že udržiavať túto vládnu koalíciu pri živote je politicky, ekonomicky i morálne zničujúce. Trubači z Denníka N Matúš Kostolný, Monika Tódová a Martin Šimečka mudrujú, že „veď odvolajte Matoviča a ideme ďalej“. Ani v takejto extrémnej situácii neexistuje zhoda na tom, že každý deň pokračovania tohto zúfalstva prináša Slovensku nenapraviteľné škody. Ale čo môžete čakať od takto mentálne nastavených ľudí, ktorí sú schopní nazvať signatárov výzvy proti vojenskej dohode s USA (medzi nimi aj nedávno zosnulú národnú umelkyňu Máriu Kráľovičovú, bývalého rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra, prezidentku KOZ Moniku Uhlerovú, herca Juraja Sarvaša, hudobného skladateľa Vladimíra Godára, režiséra Eduarda Grečnera, výtvarníka Ivana Popoviča a ďalšie ušľachtilé osobnosti) celkom chrapúnsky „luzou“, kým na druhej strane vzývajú takých plytkých ľudí ako je Eduard Heger, Daniel Lipšic alebo Ondrej Dostál. To je ich svet, to je ich úroveň morálky...

Preto sa netreba čudovať tomu, kam sme sa s ľuďmi, ktorých hodnotové kritériá sú často až zvrátené, za taký krátky čas dostali. Toto sa dá udržať len za cenu totálnej mravnej devastácie slovenskej spoločnosti. Ale len do času. Raz ich to nevyhnutne dobehne. Lebo všetko, čo sa dá kúpiť, je lacné. Dôveru a úctu si treba zaslúžiť.