Päť popredných západných denníkov v pondelok spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

Tento Austrálčan je vo väzbe v Británii, kde čaká na rozhodnutie vo veci svojho vydanie do USA, kde ho v takom prípade čaká súd za prezradenie tajných informácií - okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.

Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel teraz napísali vláde USA otvorený list, ktorým ju žiadajú, aby upustila od Assangeovho stíhania, informuje TASR.

List bol napísaný pri príležitosti 12. výročia spolupráce redakcií pätice denníkov s Assangeom, keď mu pomohli so zverejnením výňatkov z viac ako 250.000 tajných amerických diplomatických depeší, ktoré získala stránka WikiLeaks.

O rok neskôr Assange zverejnil neredigované výňatky z niektorých depeší. Spomínaná pätica novín ho však vtedy kritizovala za možné ohrozenie životov zdrojov zo spravodajských služieb USA.

Signatári vo svojom otvorenom liste upozorňujú na to, že v čase, keď bol prezidentom USA Barack Obama a Joe Biden bol jeho viceprezidentom, americká administratíva s obvinením Assangea otáľala - vtedy by totiž by mohli byť trestne stíhaní aj novinári, ktorých sa kauza týka.

Táto situácia sa zmenila za republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa - ministerstvo spravodlivosti USA vtedy obvinilo Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, "ktorý sa nikdy nepoužil na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa".

"Toto obvinenie vytvára nebezpečný precedens a hrozí, že podkope americký prvý dodatok (ústavy) a slobodu tlače," píšu signatári v liste Bidenovej administratíve.

"Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov," uvádza sa v liste.

Počas 'Cablegate' bolo zverejnených viac ako 251.000 diplomatických depeší z ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré odhalili niekoľko prípadov korupcie, diplomatických škandálov a špionážnych operácií po celom svete.

Denník Le Monde poznamenal, že aj v roku 2022 tento dokumentačný prameň stále využívajú novinári i historici, ktorí tam dodnes nachádzajú podklady pre svoje nové odhalenia.

Pre zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea mala táto 'Cablegate' a niekoľko ďalších únikov citlivých dokumentov vážne následky: dňa 12. apríla 2019 bol v Londýne zadržaný a je v britskom prísne stráženom väzení, v ktorom sa bežne nachádzajú teroristi alebo členovia skupín napojených na organizovaný zločin.

Vo väzbe čaká sa rozhodnutie vo veci jeho odvolania sa proti súhlasu Spojeného kráľovstva s jeho vydaním do Spojených štátov. V prípade vydania do USA a uznania viny Assangeovi hrozí až 175 rokov odňatia slobody vo väznici s maximálnym stupňom stráženia.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik