O tom, že zdravotníctvo je v predkolapsovom štádiu, hovorí otvorene už pomaly každý, okrem vlády, ktorá sa stále tvári, ako keby o nič nešlo. Už dlhšie sa ozývajú lekári, pre ktorých je situácia už tak neúnosná, že podávajú výpovede, ozval sa však aj bývalý poradca ministra Lengvarského Petr Komínek.
Ten na MZ SR prišiel z podnikateľského prostredia ešte počas pôsobenia Mareka Krajčího (OĽaNO), kedy viedol covidové call centrum, neskôr pre Vladimíra Lengvarského pracoval ako poradca pre digitalizáciu.
"Ako bývalý poradca ministra zdravotníctva Lengvarského konštatujem, že kroky ministra vedú ku kolapsu nemocníc. Zakázal nemocniciam čerpať financie z plánu obnovy a výpovede lekárov mu tiež vyhovujú. Je to čisto lobista Penty," píše Komínek s tým, že peniaze z plánu obnovy, aj lekárov "naženie" do penťáckych nemocníc. To spôsobí, že zdravotná starostlivosť bude len pre "vyvolených".
"Jediná možná záchrana nemocníc je výmena ministra," uzatvára svoje konštatovanie Komínek.
Minister zdravotníctva Lengvarský a premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa tvária, že lekári "len vydierajú", aby mali lepšie platové podmienky. Pravdou však je, že lekári majú aj deväť 24-hodinových služieb mesačne. Pri takom fyzickom a psychickom vypätí je to pre organizmus lekára veľmi náročné.
"Iné je to však na centrálnom príjme, ktorý je nonstop vyťažený. Tam mám dve dvanásťhodinové služby, zvyčajne počas víkendov. Bolo to moje dobrovoľné rozhodnutie popri práci na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde pôsobím ako sekundárny lekár," hovorí jeden z lekárov Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorému tiež beží výpovedná lehota.
"Samozrejme, nemala by sa zanedbávať otázka platov, no napríklad len v porovnaní s Českom je rozdiel v benefitoch. Už počas štúdia na vysokej škole som mal spolužiakov, ktorým nemocnice dali náborový príspevok, zabezpečili im materskú školu pre deti. Ak išlo o menšie nemocnice, poskytli im aj ubytovanie," upozorňuje lekár, ktorý systému vyčíta, ako hovorí, že potrebujeme mladých lekárov, no neponúkame im nič, čo by ich tu malo udržať.
"Snažíme sa prilákať absolventov, no otázne je, čo urobia po piatich rokoch, keď budú atestovaní. Zvyčajne majú väčšiu motiváciu odísť, pretože nielen platový systém, ale ani podmienky nie sú optimálne nastavené," dáva mu za pravdu kolegyňa, anesteziologička. Tá poukázala aj na to, že aj pracovné prostredie je demotivujúce - lekárov treba vedieť udržať.
Lekári však potrebujú aj nejakú dlhodobú víziu. Tu fungujeme tak, že každá vláda si mení podmienky podľa vízií aktuálneho ministra, čo rozhodne ani mladým lekárom nedáva pocit stability. Lekárka preto pripomína, že vychovávame dobrých lekárov, ktorí po ukončení štúdia odchádzajú do zahraničia. A táto situácia tu pretrváva dlhé roky
Výpovede lekárov však nesvedčia o vôli odísť, ak by to tak bolo, už tu nie sú.
"Pacientom však chceme dať takú zdravotnú starostlivosť, akú si zaslúžia. Nemôže to však byť zneužívané voči nám. V poslednej dobe sa cítim ako novodobý vazal. Odňali nám právo štrajkovať, počas pandémie sme nemohli čerpať dovolenku ani dať výpoveď, boli sme hodení na pracoviská, ktoré sme si nevybrali," hovorí lekárka a vysvetľuje, že počas covidu sa z urológov stali pľúcni lekári.
"Náš odbor je veľmi široký. Okrem toho, že podávame anestéziu pri operačných výkonoch, pôrodnú analgéziu, pracujeme aj na oddeleniach intenzívnej medicíny, kde sa staráme o kriticky chorých pacientov na umelej pľúcnej ventilácii, a poskytujeme resuscitačnú starostlivosť v celej nemocnici," vysvetľuje dôležitosť odboru lekárka. Pacient pritom mnohokrát netuší, že lekár, ktorého stretne na chodbe je anesteziológ, ktorý sa o neho staral počas hospitalizácie na JIS-ke.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik