Bezpečnostný analytik Radovan Bránik sa tiež vyjadril ku situácii na hraniciach s Českom a Rakúskom. Hovorí, že ľudia môžu nadobudnúť falošný dojem, že znovuzavedenie kontrol na vnútorných schegenských hraniciach nemá absolútne žiaden zmysel. Je to však omyl. Totiž všetok ten cirkus sa dobre vyníma v telke a keďže ľudia milujú sirény, majáky a veľa uniformovaných policajtov, môžu žiť v ilúzii, že je o ich bezpečie dobre postarané.
Príspevok bezpečnostného analytika prinášame v plnom znení, bez úprav:
Bohovia sa (ne)museli zblázniť
Pred mesiacom som v štúdiu RTVS striedal na stoličke ministra vnútra Mikulca. Prichádzal som do Mlynskej doliny mierne nabrúsený a pripravený skritizovať ho, pretože som mal v živej pamäti jeho postoje k Schengenskej zmluve počas pandémie Covidu. Môj kritický postoj k zadržiavaniu slovenských občanov na hranici a nútenému odvozu do štátnej karantény vtedy viedol okrem iného k niekoľkým nepekným výmenám na sociálnych sieťach, ktoré ani jedného z nás nectia.
A ani by som sa k tejto relácii nebol vracal nebyť toho, že sa po mesiaci žiaľ potvrdili prakticky všetky obavy, ktoré som vtedy vyslovil - v až nepravdepodobnej zhode s Mikulcom.
Pretože “dočasné obnovenie” kontrol na vnútorných hraničných prechodoch sa ukázalo byť kolosálnym šliapnutím vedľa a náklady spojené s týmto prešľapom už dnes vysoko presahujú zisky; a bude horšie.
Ekonomické straty spôsobené zdržaniami kamiónovej dopravy a osobných vozidiel sú už dnes enormné.
Sekundárne straty zamestnávateľov a výrobcov závislých od cezhraničnej pracovnej sily idú do desiatok miliónov, narušujú sa dodávateľské reťazce, komplikuje sa preprava tovarov a začínajú kolabovať aj niektoré služby.
Pohraničie trpí. A ako známy klimaskeptik si dovolím jemne podotknúť, že ten bordel z výfukov prírode v okolí hraničných prechodov tiež rozhodne neprospieva.
A zatiaľ, čo slušní a lojálni občania trpia nekonečnou buzeráciou na hraniciach s Rakúskom a Českou republikou, skúsení prevádzači majú situáciu veľmi uľahčenú.
Prečo?
Namiesto sofistikovaných vysokoorganizovaných skupín, ktoré používali dômyselné úkryty v opakovane používaných vozidlách a neraz pôsobili na “trhu” celé roky sú naspäť časy kradnutých polovrakov, šlohnutých tabuliek s evidenčnými číslami, alebo dodávok získaných z požičovní na falošné doklady.
A zelená hranica s Českou republikou je stále viac deravá, pretože sily a prostriedky bezpečnostných zložiek sú sústredené na kontrolovaných hraničných prechodoch, ktorým sa príčetní prevádzači teraz vyhýbajú oblúkom. Opät sa teda tento typ zločinu presúva do prírody, do lesov a lúk, kde je prakticky nemožné zaistiť efektívnu ochranu pred migráciou.
Prečo je výhodnejšie a efektívnejšie nebuzerovať ľudí na vnútorných schengenských hraniciach a radšej zdanlivo tolerovať existenciu fungujúcich prevádzačských skupín?
Nuž jednoducho preto, že tieto skupiny možno dlhodobo sledovať, odpočúvať, monitorovať prostredníctvom informačnotechnických prostriedkov a nasadzovať do nich agentov. Ich metódy smerovali k stále väčšej efektivite a snahe o znižovanie nákladov a tak uprednostňovali opakovane použiteľné špeciálne upravené dopravné prostriedky, ktorých pohyb mohli - napríklad - spravodajské služby zaznamenať a postupne zhromažďovať dostatok dôkazov, aby ich jedného dňa mohli efektívne rozbiť a odstíhať ich členov.
Prešiel mesiac a veľkokapacitné kamióny vyšli z módy. Opäť sa vracia starý dobrý oldschool a prevádzačom sa už neoplatí zbytočne riskovať; získajú rýchlo a náhodile random vozidlo a než sa prvý policajt spamätá, hrdzavie niekde v lese prastará rachotina a cestujúci sú neraz desiatky kilometrov vo vnútrozemí tranzitnej krajiny. A namiesto hierarchicky organizovaných - a aj preto ľahšie monitorovateľných - skupín tu opäť operujú náhodile pozbieraní dobrodruhovia a darebáci, ktorí sa neraz sotva poznajú a po ktorých sa minútu po akcii zľahne zem.
Objasniteľnosť takejto formy prevádzačstva je mnohonásobne nižšia, než tomu bolo pred zavedením kontrol, keď k záchytom vozidiel a páchateľov prichádzalo v hlbokom vnútrozemí po diskrétnej a efektívnej medzinárodnej spolupráci policajných a spravodajských zložiek. Vo vnútrozemí, kde je na efektívny výkon kontroly vybudovaná príslušná infraštruktúra a kde možno podozrivé auto pri diaľnici “presvietiť” bez toho, aby preto muselo stáť v rade tisíc ďalších. To je to, čo by vám minister iste rád povedal, ale nemôže.
A keď potom počujem poslanca Krupu zahlásiť len tak, akoby mimochodom:
“Toto si myslím, že je riešenie, ktoré právne nie je úplne čisté, ale prináša určité výsledky a má určitý efekt,” tak ani neviem, ako na take chucpe reagovať.
Poslanec parlamentu, predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť, zjavne si vedomý právnej nečistoty sa už nepokúša ani len predstierať úctu k právu, zákonom a pravidlám. Už zasa sa politici stavajú nad zákony a zmluvy a hrajú sa na bohov. Kto neverí, nech si nájde 21 minútu a 10 sekundu relácie.
A to som pôvodne tak veľmi chcel naložit Mikulcovi a pochváliť novú akvizíciu SaS.
Holt, tentoraz nevydalo. Tak som len v priamom prenose rozpačito improvizoval a pokúšal sa pochopiť, čože sa to vlastne práve stalo.
Český minister vnútra Rakušan sa ukázal byť ukážkovým populistom, keď v snahe zakryť fakt, že problém začal na hraniciach Nemecka s Českom ostrou kritikou nečinnosti českej polície a ministerstva vnútra napochytre skúsil hodiť “horúceho gaštana zodpovednosti” na Slovensko a bol nepríjemne prekvapený, keď schytal ostrý return.
Vnútorná schengenska hranica je korzo a má ním ostať až do poslednej možnej chvíle.
Česko a Rakúsko namiesto snahy o spoločný tlak na orgány EÚ a ponuku maximálnej pomoci pri ochrane vonkajšej hranice zvolili šaškovanie na tej vnútornej a nie je ďaleko čas, keď im to niekto vytkne.
Na sedláka vytvárajú pred svojimi voličmi dojem, akoby ping pong s utečencami medzi jednotlivými krajinami čokoľvek riešil - ibaže utečencov zo Sýrie možno len nevpustiť do Schengenu. Ak ale preniknú na územie EÚ, nik ich už nemôže poslať domov a tak je v konečnom súčte úplne jedno, v ktorej z členských krajín uviaznu.
Stále je oveľa viac voličov, ktorým je voľný prejazd hranicou ukradnutý, než tých, ktorí sú od neho existenčne závislý. Či dokonca tí, ktorí nikam necestujú s trochou zlomyseľnosti tým scestovaným namyslencom nejaké to príkorie doprajú. A tak zvolili provinčnú malú domov - a presne tak aj teraz vyzerajú. Xenofóbne, populistické provincie reprezentované tajtrlíkmi, ktorí víťazoslávne mávajú klesajúcimi počtami migrantov zachytených na hraničných prechodoch.
Akurát pritom úplne zabúdajú dodať, že všetci ostatní neraz len o pár kilometrov ďalej prebehli bez akéhokoľvek zdržania.
Z vyššieuvedeného môže vzniknút falošný dojem, že znovuzavedenie kontrol na vnútorných schegenských hraniciach nemá absolútne žiaden zmysel. To je ale mylný dojem, zmysel to nepochybne má; všetok ten cirkus sa dobre vyníma v telke. Ľudia milujú sirény, majáky a veľa uniformovaných policajtov, môžu tak žiť v ilúzii, že je o ich bezpečie dobre postarané.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik