Po vražde gejov a tiež po pokusoch mladých chlapcov vraždiť sekerou sa vražda stala témou viacerých diskusií a mediálnych príspevkov. Fakt, že hlavnými aktérmi sú mladí ľudia, takpovediac ešte deti, by mal zaujímať najmä psychológov, psychiatrov i pedagógov.

Vraždy, vyhrážanie zabitím, prejavy nenávisti, šikana, agresívne správanie detí i dospelých sú takmer na dennom poriadku.

I keď piate Božie prikázanie káže nezabíjať, svet je plný vrážd

Vraždy sú v správach, v literatúre, v umení aj v Biblii. V Starej zmluve v knihe Genesis čítame príbeh o Kainovi, ktorý v hneve zabil svojho brata Ábela. Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí apoštolom: „A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a dietky povstanú proti rodičom a usmrtia ich.“ Hoci tieto slová sú upozornením pre veriacich ľudí, ich obsah vnímame ako proroctvo, ktoré sa v mnohom naplnilo.

Meno profesora klinickej a forenznej psychológie Antona Heretika je na Slovensku známe. Počas svojej kariéry posudzoval vyše dvesto páchateľov vrážd. V tejto oblasti 35 rokov pracoval ako súdny znalec. Za ten čas prišiel do styku s ľuďmi, čo spáchali najbrutálnejšie zločiny. Hovorí, že  vrahovia sa navzájom odlišujú intelektom a motívom vraždy.

A čo hovorí o vražde

„Vražda je extrémna agresia s nezvratnými dôsledkami. Extrémna agresia však tvorí len povestný vrchol ľadovca násilia medzi ľuďmi. Je preto vhodným modelom štúdia ľudskej agresie vôbec. Každý človek je agresor a za istých okolností sa môže stať i vrahom.“ Tento výrok Antona Heretika som si prečítala v závere jeho knihy ZLO.

Odtiaľ som vybrala aj dva prípady, s ktorými sa  stretol vo svojej praxi.

Vražda rodičov

Dvadsaťjedenročný vrah zabil sekerou oboch svojich rodičov za to, že mu robili problémy v jeho vzťahu s mladým dievčaťom. Na vraždu myslel už dlhšie. Ako vražedný nástroj použil sekeru.

Svoj čin neoľutoval.  Jediné, čo cítil, bol strach, že stratí svoju lásku, pre ktorú vraždil.

Tento prípad sa stal dávno, pamätám si ho z detstva a je len pre silné žalúdky

Stalo sa to v našej dedine. Duševne chorý syn ušiel z blázinca a zabil matku. Rozsekal ju na kusy a pochoval do hnoja. Z časti uvaril guláš a  ponúkol ním aj poštára, ktorý matke priniesol dôchodok. Keď ju poštár nenašiel a keď ju ani susedia už pár dní nevideli, zdalo sa im to podozrivé.  Preto poštár zalarmoval žandárov a tí, keď prišli,  zistili túto hroznú skutočnosť.

Dvadsaťtriročný muž kuchynským nožom zavraždil svoju matku

Rodičia neboli rozvedení, ale už roky nežili spolu. Matkin brat sa liečil na schizofréniu. Mladý vrah bol pre psychiatrické problémy hospitalizovaný, keď mal devätnásť. Problémy sa začali dva roky predtým. Prestal sa učiť, skončil so športom. Začal chodiť do kostola a zaoberal sa náboženstvom a filozofiou. Do času vraždy bol päťkrát hospitalizovaný na psychiatrii ako schizofrenik, pričom sa u neho uvádza aj autizmus a religiózne bludy. Sám sa považoval za zdravého, z liečenia utekal.

S matkou sa často hádali. Nevidel žiadne východisko, matka sa trápila, bola šedivá a smutná, preto sa rozhodol ukončiť to. Božie prikázanie hovorí nezabiješ, ale trápenie je horšie ako smrť. Takto zdôvodňoval svoj čin mladý matkovrah.

V tomto prípade psychiatri a psychológ konštatovali patologickú motiváciu a stratu rozpoznávacích a ovládacích schopností. Navrhli zastaviť trestné konanie a nariadili ochrannú psychiatrickú liečbu.

Prečo sa vraždí

Vraždí  sa pre čokoľvek. Z nenávisti, pre peniaze, zo žiarlivosti, z rituálnych dôvodov. Vrah zabíja, aby sa zbavil nepohodlných svedkov, narkoman, aby mal na drogu, zlodej, keď ho vyrušia pri krádeži. Vraždí sa na objednávku, vraždí sa vo vojne. Vraždí sa v opitosti i v triezvom stave. Vraždia dospelí, vraždia  mladiství. Niekedy sa vrah na vraždu pripravuje, niekedy zabíja v afekte. Vraždia ľudia duševne zdraví  i s poruchami osobnosti. Obeťami bývajú cudzí i celkom blízki ľudia. Otec po hádke a piatich pivách zabije syna, dieťa v afekte zabije rodiča, brat brata.

Ako je možné spáchať takýto zločin?

Čo za monštrum sa skrýva za ľudskou maskou? Na čo myslí vrah v okamihu vraždy? Na čo myslel vrah na Zámockej? Čo sa premietalo v hlave nemeckému pilotovi Lubitzovi, keď sa rozhodol havarovať s lietadlom s vedomím, že zabije  stopäťdesiat ľudí? Ak sám chcel odísť, prečo si vybral takýto spôsob? Na čo myslel   Breivik a mnohí iní, ktorí vraždili? Na čo manželka opitého muža tyrana, ktorú susedia poznali ako dobrú ženu? Na čo myslel muž z lazov, keď zabil kamaráta, ktorý mu chodil za ženou? Odpovede na tieto otázky hľadajú psychológovia.

Aj taký je obraz vraha

Robila som rozhovor s mladým väzňom, ktorý s atrapou pištole prepadol predavačku. O vrahoch, s ktorými bol na cele, sa vyjadril takto: „Ale na druhej strane musím povedať, že práve medzi nimi boli inteligentní ľudia, dokonca aj s vysokoškolským vzdelaním. Veľmi dobre mi padlo správanie štyridsaťpäť ročného spoluväzňa, ktorý mi hneď po nástupe do väzby dal pol balíčka zlatých oblátok a pripravil mi posteľ.“

No Heretikova poznámka, že agresormi nie sú tí za mrežami, ale agresorom je každý z nás a každý sa môže za istých okolností stať vrahom, tá poznámka mrazí a naháňa strach.  

Agresivitu musíme ovládať

Možno sa už niekomu z vás stalo, že v hneve ste vyriekli hriešne slová: „Najradšej by som vraždil.“ Matka, ktorá trpí a ťažko znáša správanie syna alkoholika, hovorí: „Obávam sa toho, že raz mi prasknú nervy, že to nezvládnem, že niečo chytím do ruky a...“

Záleží na nás, ako sme schopní ovládať svoju agresivitu. Ak ju človek nezvládne, ak prerastie do afektu, potom k najhoršiemu nie je ďaleko. 

Autor: Mária Škultétyová

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik