Nemám nič proti gayom. Ale neviem pochopiť, ako sa niekto hrdo hlási, že je gay.
Prečo hrdo?
Ja som nikdy necítila potrebu a už vôbec nie hrdosť hlásiť sa k tomu, že som žena a páčia sa mi muži. Žila som tak a brala som to ako niečo normálne a prirodzené. Ako niečo, s čím som sa narodila. Aj gayovia sa narodili ako gayovia. Mužom sa páčia muži. Prečo sú oni hrdí na svoju orientáciu? A prečo ja nie som? Je chyba vo mne? Alebo byť gayom je niečo viac? Je to móda?
Hrdosť na dedinu, kde sme sa narodili, na rodinu, v ktorej sme rástli. Boli sme pyšní na svoju minulosť, na predkov, čo obrábali úrodné nivy i skalnaté polia. Na ich pracovité ruky sme boli pyšní. V plachtičke vynášali kamene, tvrdo hrdlačili, aby prežili. Zanechali nám svoje piesne, tance i rozprávky. Zanechali nám svoj jazyk, zvyky, svoju múdrosť. Boli sme pyšní na svoj kraj, jeho rozkvitnuté lúky, polia i stráne. Na jeho rieky a studničky, hory, i tatranské štíty. Boli sme pyšní na to, že sme Slováci. Boli sme pyšní na osobnosti, ktoré nás preslávili doma i vo svete. To bola naša hrdosť.
Dnes velebíme a vyznávame iné hodnoty. Čo tam po národe?! Čo po vlasti?! Tak je to. A mne je z toho smutno. Vám nie?
Autor: Mária Škultétyová
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik