Sankcie sú primitívne, mier sa volá Trump, Biden zašiel priďaleko či Západ ešte nikdy nebol globálne takýto slabý. Slová, ktoré odzneli od Viktora Orbána počas verejného rozhovoru v Berlíne. Počas rozhovoru sa diskutovalo o mnohom a mnohých.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa v Berlíne stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, sa v utorok zúčastnil otvorenej panelovej diskusie organizovanej stredopravým politickým a kultúrnym mesačníkom Cicero a Berliner Zeitung, informuje portál mandiner.hu.
Orbána sa najprv pýtali, kedy by bol ochotný priznať, že Ukrajina je v súčasnosti obeťou ruskej agresie. Predseda vlády uviedol, že on sám hneď v prvý deň povedal, že ide o agresiu. Tiež zdôraznil, že Angela Merkelová odviedla majstrovskú prácu pri zvládaní krymskej krízy v roku 2014 a iniciovala rokovania, ktoré izolovali problém. "Bol to veľký diplomatický výkon," povedal premiér, podľa ktorého počas súčasného konfliktu nikto takúto požiadavku nevzniesol, a preto sme sa všetci zapojili do vojny. Premiér potvrdil: ak by Merkelová bola nemeckou kancelárkou, na Ukrajine by dnes nebola vojna.
"Teraz všetci hovoríme o tom, či Ukrajinci alebo Rusi, namiesto toho, aby sme hovorili o tom, čo je v našom záujme," povedal Viktor Orbán. „Nie som ochotný pomáhať Ukrajincom tak, aby pri tom umierali Maďari,“ pokračoval. Podľa Orbána treba v politike niesť zodpovednosť za výsledky, nie za zámery. Ako vysvetlil, je mu jedno, čo si myslia Ukrajinci, podľa neho je potrebné okamžité prímerie a mierové rozhovory. "To ma odlišuje od vás, ktorí odvodzujete, čo treba urobiť iba z ukrajinskej perspektívy," podpichol si Orbán do nemeckej vlády a väčšiny verejnosti.
Premiéra sa pýtali aj na to, prečo išiel proti európskemu sankčnému režimu, keď išlo o dodávky energie pre Maďarsko. Orbán reagoval slovami, že „európske stanovisko“ môže vzniknúť vtedy, keď sa syntetizujú záujmy európskych krajín, nie keď o tom rozhoduje niekto v Bruseli. Predseda vlády označil sankčný režim Európskej komisie za "katastrofálny" a "primitívny", ktorý podľa neho zruinuje Nemecko aj Maďarsko. Orbán, ktorý je presvedčený, že dobre implementovaný sankčný režim by k takémuto zvýšeniu cien energií neviedol, pripomenul: "Komisia nie je ochotná pomôcť Maďarsku, ktoré môže vzhľadom na svoje geografické a historické podmienky nakupovať ropu len z Ruska. Som nútený vždy povedať, že ak sankcia, tak ja mám problém. Môžete mi pomôcť vyriešiť ho alebo nie? Ak nepomôžete, budem vetovať. Ak mi pomôžete, prijmem riešenie a urobím, čo chcete,“ - vysvetlil premiér.
Moderátor naznačil, že účelom sankcií je zabrániť Rusku vo financovaní vojny. Ako by však vyzeral inteligentný sankčný režim, ktorý poškodzuje Rusov, ale nie Európu? položil otázku. Orbán vyhlásil, že Európa napriek sankciám naďalej financuje Rusko, pretože aj keď ruskú ropu veľa ľudí nekupuje, cena stále stúpa – režim je teda primitívny. „Uvaliť sankcie má zmysel v tej oblasti, v ktorej ste silnejší,“ vyhlásil Orbán. Podľa neho sankcie rušiť netreba, len ich treba prehodnotiť. Mal by existovať „triezvy zdravý rozum“, povedal premiér a dodal tiež, že ak „určité skupiny použijú teroristické prostriedky“ na zničenie infraštruktúry, cez ktorú sa môže do Európy dostať ropa a plyn, nie je vôbec isté, že sa doprava obnoví. Zdôraznil, že maďarská vláda sa obáva, že to isté sa stane s Tureckým prúdom. Maďarský premiér povedal, že by nemalo byť v záujme Európy nahrádzať ruskú závislosť závislosťou americkou, skôr by sme sa mali snažiť o to, aby sme si ako zákazník mohli dodávateľov vyberať na základe súťaže.
Nedá sa obísť ani otázka, či Maďarsko nehrá do karát Putinovi, keď sa stavia proti spoločnému európskemu sankčnému režimu. Orbán načrtol, že Západ nikdy nebol globálne taký slabý ako dnes, keďže mnohé krajiny a regióny sveta – India, Čína, Afrika atď. - sa v politike sankcií nepostavili na stranu EÚ a USA. Podľa Orbána je preto jedno, či existuje dlhodobé riešenie problému, teraz okamžite treba uzavrieť prímerie, pretože inak zomrie viac ľudí a vojna sa ešte viac priblíži k Európe. Podľa jeho slov by sa preto všetci európski politici mali usilovať o dosiahnutie prímeria, pričom "mudrovanie" si môžu nechať na inokedy. Publikum toto vyhlásenie ocenilo potleskom.
"Prímerie by nemalo byť medzi Ukrajinou a Ruskom," odpovedal Orbán na otázku, prečo si je taký istý, že Rusi budú ochotní s Ukrajincami rokovať. Podľa premiéra nie je realitou moci, aby vojnu ukončilo rusko-ukrajinské vyjednávanie. Situácia je podľa neho taká, že ruské vojnové zdroje sú prakticky neobmedzené, kým ukrajinské nie, teda boli by, keby nedostávali nepretržitú podporu zvonku. Podľa premiéra je to zásluha Američanov. „Ukrajinsko-ruská vojna je dnes otvorená, pretože Američania chcú, aby bola otvorená,“ povedal Orbán, podľa ktorého sú to oni, kto ju môže ukončiť. Šéf vlády zdôraznil, že je každou kvapkou krvi na strane Ukrajincov, ktorí podľa neho bojujú veľmi hrdinsky. „Americký prezident zašiel priďaleko“ – premiér sa domnieva, že to sťažuje, takmer znemožňuje ukončenie vojny: Biden urobil vyhlásenia, z ktorých je ťažké vycúvať.
„Nádej na mier sa volá Donald Trump,“ vyhlásil Orbán. Po tomto vyhlásení nasledoval aj potlesk. Akú úlohu zohrá Európa v povojnovom vyrovnaní, je podľa premiéra veľmi veľká otázka – oveľa dôležitejšia ako to, do akej miery v ňom budú mať slovo Ukrajinci. Podľa Orbána to spôsobilo problém aj po druhej svetovej vojne, keďže v Európe nebola vojna nie preto, že vznikla EÚ, ale preto, lebo to povedali Rusi a Američania. Podľa premiéra Merkelová a Hollande v roku 2014 získali späť európsku suverenitu tým, že nezávisle rokovali s lídrami Ukrajiny a Ruska ohľadom krymskej krízy. Teraz však hrozí, že Európa nebude mať vôbec miesto pri rokovacom stole. „Skôr, než sa zamyslíme nad tým, ako budú Ukrajinci férovo zapojení do vyjednávania, musíme si najprv povedať, ako sa zapojíme my Európania. Lebo teraz to tak nevyzerá,“ vyhlásil Viktor Orbán.
Diskutovalo sa aj o budúcnosti Vyšehradskej skupiny. Na otázku, či V4 môže mať ešte budúcnosť kvôli individuálnemu postoju Maďarska, premiér odpovedal, že „toto je otázka za milión dolárov“. Podľa Orbána bolo v rámci V4 vždy ťažké spolupracovať na geopolitických otázkach. Zdôraznil, že krajiny Vyšehradskej štvorky predstavujú konzervatívnu víziu budúcnosti, aj cez štvoricu národnej hrdosti, orientáciu na rodinu, antigender postoja a migrácie. Moderátor sa premiéra opýtal, či by sa nemalo Maďarsko, ktoré vďaka svojej histórii zažilo západnú slobodu aj ruskú agresiu, čo najpevnejšie postaviť za euroatlantickú perspektívu Ukrajiny. Orbán priznal, že o tom ešte neuvažoval, potom po krátkej odmlke povedal: Ukrajinskému postoju rozumie málokto lepšie ako Maďari. "Náš Zelenskyj bol obesený po revolúcii 56." - uviedol s odvolaním sa na Imre Nagya.
Bez ohľadu na to všetko Orbán stále verí, že prímerie by bolo teraz pre Ukrajinu to najlepšie. Premiér vysvetlil: Ukrajincom musíme ponúknuť možnosť vstúpiť do Európskej únie. "Ale v žiadnom prípade by sme sa nemali pri tom zničiť," povedal Orbán, ktorý verí, že Ukrajine nepomôže, ak bude nemecká ekonomika zničená kvôli sankciám. Maďarský premiér zároveň priznal, že netuší, ako zabezpečiť, aby po uzavretí mieru v budúcnosti na Ukrajine nevypukol podobný konflikt. Orbán zdôraznil: teraz musíme rokovať a zamerať sa na prímerie.
Orbána sa pýtali aj na to, čo si budú myslieť budúce generácie politikov o tom, čo sa deje teraz a akú v súčasnosti robí politiku. Premiér následne načrtol „magický trojuholník“ maďarského politického myslenia: maďarský vodca sa musí vždy pozerať do Berlína, Moskvy a Istanbulu. Z týchto miest pochádzali ríše, ktoré chceli Maďarom diktovať, ako majú žiť a správať sa. Pripomenul, že v mladosti chcel zvrhnúť komunizmus, pretože nechcel tolerovať, aby mu niekto diktoval, ako má myslieť. Keď vám ľudia z Bruselu, Berlína a Paríža chcú povedať, aká má byť maďarská rodina a koľko migrantov treba pustiť, myslí na to, že práve proti tomu bojoval. Maďarský vodca môže byť teda len národne motivovaný a iba bojovník za slobodu.
Podľa Orbána je jeho život politika akýmsi spojenectvom už zosnulých Maďarov s budúcimi generáciami Maďarov, musí zachovať to, čo je dobré, a zanechať svojim potomkom slobodný svet, kde sa môžu slobodne rozhodnúť, ako budú chcieť žiť. „Nachádzame sa v historickej dobe, keď si musíme chrániť národnú identitu a slobodu,“ vyhlásil napokon premiér. Ako posledná odznela otázka ohľadom priebehu Orbánovho pondelkového stretnutia s Olafom Scholzom. "Bolo to veľmi vzrušujúce stretnutie," vyhlásil Orbán, podľa ktorého sa so Scholzom dobre debatí. „Že som nedosiahol nič, je už iná vec. Ale odhliadnúc od tohto to bolo dobré jednanie a taký Maďar to vie patrične oceniť,“ dodal so smiechom.
Východiská nemecko-maďarského bilaterálneho vzťahu sú podľa premiéra dobré z ekonomického aj kultúrneho hľadiska, no je aj dosť problémov. Orbán pripomenul, že zvykol dávať nemeckým kancelárom „ponuky na toleranciu“ – ak je spolupráca už úspešná, prečo nenechať jeden druhého na pokoji? – čo väčšinou odmietajú. Premiér žiadal, aby nemecké vedenie tolerovalo, že v Maďarsku sa na mnohé veci pozerá inak ako v Nemecku, čo Scholz – na rozdiel od svojho predchodcu – vypočul, no neakceptoval. Orbán skonštatoval, že Maďarsku chcú predpísať, ako má zmýšľať o rodovej otázke, keďže aj takzvaný zákon na ochranu detí je jedným z dôvodov, prečo Maďarsko nemôže získať prostriedky na obnovu. Orbán povedal, že túto bitku vybojujú, „ale keby som bol Nemec, bol by somtrochu opatrnejší ako nemecká zahraničná politika v súčasnosti,“ dodal.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik