"Slovensko trpí na absenciu spravodlivosti a morálky. Akoby sme ako národ stále nedospeli. Čo sa musí stať, aby sa tak konečne stalo?" Pýta sa komentátor denníka Pravda, Igor Daniš.
"Hanba! Do neba volajúci cynizmus súdnictva" _je názov názorového článku, komentátora denníka Pravda, Igora Daniša. Venuje sa v ňom prípadu vodiča, ktorý zabil piatich ľudí a o štytri dni už behal na slobode.
"To sa môže stať hádam iba na Slovensku. Spravodlivosť v tomto štáte dostala ďalšiu ranu. Zase vyhrala litera zákona nad jeho duchom," píše Daniš a jeho názor preberáme v plnom znení.
Samozrejme, Dušana Dědečka prepustil sudca zákonne. Argumenty a paragrafy na to má. Očakávali by sme aspoň, že v takom spoločensky v závažnom prípade nájde odvahu a bude dôvody verejne prezentovať (veď takýto postup sľúbil predseda Súdnej rady Ján Mazák). Urobil tak až krajský prokurátor. Všetci rozumieme tomu, že páchateľ nebol zbavený obvinenia a vyšetrovanie pokračuje. Trest – aký bude? – ho ešte len čaká. Rozumieme aj tomu, že svoj čin Dědeček oľutoval – ale až po vytriezvení! Piatich mladých ľudí zabil z nedbanlivosti, neúmyselne.
Neúmyselne neznamená nevedome. Dědeček vedome opitý šoféroval a išiel vyše stokilometrovou rýchlosťou v obci. Dobre vedel, čo sa môže stať. Na polícii má za ostatných 11 rokov zaznamenaných až 16 priestupkov, zväčša za prekročenie rýchlosti. Nech nikto nehovorí, že sa tak stalo iba v tých prípadoch a že sa tak stalo prvýkrát pod vplyvom alkoholu.
Pretože Dědečkovi nebolo zakázané piť alkohol a ani šoférovať. To, že nemá vodičský preukaz, neznamená, že nemôže šoférovať v akomkoľvek aute. A pokušenie v opitosti môže byť veľké. Práve to je dôvod na preventívnu väzbu. Nestalo sa tak. Máme čakať na ďalšie nešťastie?
Nechajme bokom špekulácie, že sám Dědeček mal údajne na polícii samovražedné úmysly. Ak by to bola pravda, vyžadovalo by si to odborný lekársky posudok.
Tento prípad znovu v plnej nahote ukazuje, ako Slovensko trpí na absenciu spravodlivosti a morálky. Akoby sme ako národ stále nedospeli. Čo sa musí stať, aby sa tak konečne stalo?
Aj preto, že panuje obava z úteku a zo skrývania. U Dědečka paradoxne nie. Kde je tu jednotný právny meter slovenských súdov? Či na papaláša deaflympijského hnutia štedro plateného zo štátnych (nás všetkých) peňazí majú súdy iný meter?
Ešte nie je koniec. Prokurátor podal odvolanie. Krajský súd zasadne až na budúci piatok. Čo bude v takomto jednoduchom prípade študovať? Prečo nekoná okamžite, aj cez víkend – keď v menej závažných prípadoch to ide?
V utorok RTVS uviedla dokument Zuzany Piussi Očista. Sudcovia sa v ňom sami zamýšľajú, ako ozdraviť prostredie vo vnútri súdnictva, ako sa zbaviť nečestných sudcov, ako nehádzať všetkých do jedného vreca. Revolučné – jednoduché a rýchle – riešenie asi neexistuje. Evolučná cesta – nechať systém vyhniť, ako niektorí navrhovali, tiež nikam nepovedie, pretože nový systém sa buduje na hnilých základoch. V následnej diskusii Ján Mazák nadšene spieval obohratú pesničku o prichádzajúcej generácii, ktorá je už úplne iná. Koľkokrát sme už túto pieseň počuli, koľkokrát sa za posledných 100 rokov na Slovensku spievala.
Kto myslí na mladé, absolútne zbytočne vyhasnuté životy, žiaľ pozostalých a na volanie po pocite elementárnej spravodlivosti? Vedia sa sudcovia vžiť do kože obetí? Nezamieňajme si nezávislosť súdov, tlak emóciami ovplyvnenej verejnosti s podstatou veci. Nejde o prvý prípad. Kedy konečne pochopíme, že zákony modernej spoločnosti nespadli z neba, že boli historicky vytvorené (na Slovensku iba odpísané) na základe prepracovanej filozofie a z nej vyvierajúcich etických noriem, že nie sú majetkom právnikov, ale iba im prepožičané občanmi republiky.
Tento prípad znovu v plnej nahote ukazuje, ako Slovensko trpí na absenciu spravodlivosti a morálky. Akoby sme ako národ stále nedospeli. Čo sa musí stať, aby sa tak konečne stalo?
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik