Natália, Marek, Broňa, Richard, Sasha. To sú mená obetí šialenej jazdy bývalého generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska, Dušana Dědečeka. Ten sa vo štvrtok postavil pred súd a vo výpovedi pred súdom uviedol okrem iného aj to, že chce zmeniť výzor.

Niekoľkonásobne prekročenie rýchlostí

Na svojom aute, v ktorom viezol aj svojho syna, z podjazdu "vypálil" rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu.  Nečudo teda, že nad vozidlom stratil kontrolu a na vozovke neboli ani podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana žiadne brzdné stopy. Hamran upozornil, že aj za týchto okolností sa správal agresívne a podľa svedkov nehody údajne vykrikoval, že má politickú imunitu.

Prišlo vytriezvenie

Hneď po ňom Dědeček svoje konanie oľutoval. 

“Dookola len prosil, aby ho zabili alebo že on sa zabije sám,” poznamenal zdroj z prostredia polície. Ľútosť nad svojim konaním vyjadril aj v liste, ktorý poslal Deaflympijskému výboru Slovenska. Dědeček v tomto výbore totiž funkcionárčil. 

Jeho výpoveď pred súdom

“Cítim sa byť v plnom rozsahu vinným, pričom na skutkovej vete, tak ako je formulovaná, nič nenamietam. Len by som dodal, že som pripravený niesť zodpovednosť za svoje konanie, pričom nikdy v živote som sa zodpovednosti nevyhýbal. Nebudem preto nikam utekať, vždy budem po ruke orgánom činným v trestnom konaní a súdu a budem niesť dôsledky za svoje konanie,” povedal pred súdom Dušan Dědeček.

Nemôže spávať

"V prvom rade vyjadrujem úprimnú ľútosť nad tým, čo som svojim konaním spôsobil. Zničil som mladé životy a spôsobil som také dôsledky u rodičov týchto detí, ich priateľov a príbuzných, ktoré si neviem ani len predstaviť. Kvôli tomu čo som spravil ma veľmi ťaží svedomie. Nemôžem spávať, ale späť to už vrátiť neviem, aj keby som veľmi chcel,” pokračoval vo výpovedi pred súdom.

Nie je alkoholik

“Alkohol pijem príležitostne, u mňa to znamená cca 2-krát do mesiaca, nikdy som nepil sám. Fľaša rumu mi vydrží aj 2 mesiace. Čo sa týka preferencie alkoholu, v rámci tohto pitia preferujem tvrdý alkohol. Doposiaľ som nikdy nebol liečený v súvislosti zo závislosťou na alkohole, zároveň ani pre iné duševné ochorenie alebo poruchu,” hovorí Dědeček na margo toho, že bol pod vplyvom alkoholu.

Bola tam väčšia tma

“Predmetné miesto poznám, jazdím tade v podstate denne. Viem, že je to frekventované miesto, avšak sám som prekvapený, že v čase dopravnej nehody tam bolo toľko ľudí. Ešte by som dodal, že keď som vychádzal z podjazdu, tak som mal pocit, že je tam väčšia tma ako inokedy,” obhajuje sa Dědeček.

Užíva lieky

“Účinky tohto lieku poznám, volá sa Stilnox (liek proti nespavosti, pozn. red.). Dodal by som, že predmetný liek som nikdy neužíval pred vedením motorového vozidla a s nehodou to nemá absolútne nič spoločné” upozorňuje Dědeček s tým, že v dňoch pred nehodou liek neužil.

Má "okno"

“Príliš som sa nerozpamätal, spomínam si na vjazd a výjazd z podjazdu, následne strom a hrôza. Domnievam sa, že v podjazde som šliapol na plyn, neviem to vysvetliť, že z akého dôvodu.” poznamenáva pred súdom Dědeček.

“Čas, ktorý by som dostal pred nástupom do výkonu trestu by som využil predovšetkým na pomoc svojím kolegom na výbore. Veľa vecí ostalo otvorených, ktoré bezo mňa nebudú vedieť dokončiť, čo by bola z môjho pohľadu naozaj škoda. Zároveň sú tu dvaja nepočujúci športovci, ktorých som dlhodobo pripravoval a potrebujem im zabezpečiť budúcnosť,” argumentuje Dědeček.

Útek neplánuje, výzor však zmení

“Nebudem utekať, nemám kam utekať a nemám dôvod utekať. Čo sa týka možného pokračovania v trestnej činnosti, skutok, ktorý som spáchal, je pre mňa tak silným zážitkom v negatívnom slova zmysle, že nikdy už nebudem šoférovať motorové vozidlo bez toho, aby som nemal vodiča a alkoholu sa taktiež už nedotknem," sľubuje sekretár Deaflympijského výboru pred súdom.

Nahradiť ho v jednom momente je problém

"Z titulu mojej pozície som ako jediný mal prístupové kódy k účtom v bankách, medzinárodné kódy športovcov, prístupy na dátové úložiská, zároveň som bol osobným asistentom jednej zo športovkýň, pričom nie je jednoduché, aby si našla za mňa iného asistenta,” obhajuje sa Dědeček.

“Išiel by som k sebe na byt, myslím, že sa to dá tak zariadiť, aby ma nikto nevidel, následne by som si asi oholil bradu, aby som nebol tak rozpoznateľný na verejnosti. Prípade by som mohol ísť bývať k môjmu bratovi, ktorý má inú adresu,” hovorí Dědeček, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že jeho tvár v súvislosti s tým, čo spôsobil, pozná celé Slovensko.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik