"Nedodáme vôbec nič, ak je to v rozpore s našimi záujmami," povedal ruský prezident Vladimir Putin . "Žiadny plyn, žiadna ropa, žiadne uhlie, žiadny vykurovací olej, nič."

Putinov hnev smeroval k EÚ, kde predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu opäť vyzvala na obmedzenie ceny ruského plynu, a na nedávnej výzve G7 na stanovenie limitov na cenu ruského exportu ropy. Obe opatrenia sú zamerané na podkopanie finančnej schopnosti Kremľa viesť vojnu na Ukrajine.

„Musíme znížiť príjmy Ruska, ktoré Putin používa na financovanie tejto otrasnej vojny proti Ukrajine,“  povedala von der Leyenová  v rámci širšieho prejavu o nutnosti, aby EÚ obmedzila prudko rastúce ceny energií, ktoré ohrozujú politickú a ekonomickú stabilitu kontinentu. 

Poznamenala, že Rusko, ktoré v minulosti dodávalo asi 40 percent dovozu plynu do EÚ, teraz po zastavení alebo znížení predaja do viac ako tuctu krajín EÚ dodáva len 9 percent.

Ale snaha obmedziť to, čo Rusko zarobí na exporte energie, sa odrazí proti Západu, varoval šéf Kremľa.

"Toto je ďalšia hlúposť, ďalšie netrhové rozhodnutie, ktoré nemá budúcnosť. Všetky administratívne obmedzenia v globálnom obchode vedú len k disproporciám a vyšším cenám,"  povedal Putin na ekonomickom fóre v meste Vladivostok na ďalekom východe Ruska. Dodal, že ak Západ pôjde ďalej, „zmrzne, zmrzne, vlčí chvost“, pričom odkazuje na ruskú rozprávku o hlúpom vlkovi, ktorého líška oklame, aby si zmrazil chvost v ľadovej diere.

Štyri "veľké" nápady

Okrem cenového stropu pre ruský plyn Komisia navrhla aj štyri nápady, ako dostať ceny energie pod kontrolu:

- povinné opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii; 

- obmedzenie príjmov spoločností, ktoré vyrábajú elektrinu z lacných zdrojov, pričom tieto „neočakávané zisky“ pomôžu spotrebiteľom; 

- solidárna daň pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá, ktoré dosahujú veľké zisky; 

- a zvýšenú podporu pre chorľavé energetické spoločnosti – mnohé z nich zaťažené vysokými nákladmi na plyn.

V návrhu Komisie, ktorý získal POLITICO, sa navrhuje uvaliť poplatok za nadmerné príjmy, ak ceny elektriny stúpnu nad 200 EUR za megawatthodinu; denné ceny v Nemecku, benchmark EÚ, boli v stredu 443 EUR za MWh.

"Sú to ťažké časy a neskončia sa tak rýchlo," povedala von der Leyenová a dodala: "Som hlboko presvedčená, že... máme ekonomickú silu a politickú vôľu to prekonať."

Snaha o spoločnú reakciu EÚ

Jej oznámenie prišlo po tom, ako sa veľvyslanci členských krajín stretli v stredu (7.9.), aby zhrnuli technické podrobnosti o možných riešeniach , ktoré EÚ predložila pred piatkovým mimoriadnym summitom ministrov energetiky EÚ.

Stredajšie návrhy Von der Leyenovej sú súčasťou čoraz väčšieho množstva nápadov, ktoré sa predkladajú v Bruseli. Ten sa zúfalo snaží zabezpečiť spoločnú reakciu EÚ na krízu, ktorá zabráni potenciálne protichodným opatreniam zo strany členských krajín.

"Teraz sa uisťujeme, že spolu s Európou diskutujeme o tom, ako môžeme túto otázku uchopiť," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz v poslancom v Bundestagu.

Ale existujú rôzne úrovne nadšenia pre nápady Komisie

Hoci Nemecko uprednostňuje intervenciu EÚ na zníženie cien, je skeptické, pokiaľ ide o stanovenie stropu na ceny ruského plynu, obáva sa, že by to prinútilo Rusko zastaviť všetky toky plynu a prinútiť Nemecko, aby sa o ušetrený plyn podelilo so susednými krajinami.

Ďalším problémom je, že podľa Liona Hirtha, profesora energetickej politiky na berlínskej Hertie School, bude mať zavedenie stropu na príjmy plynových generátorov rôzne účinky v krajinách s rôznym energetickým mixom. V krajinách, kde je plyn dominantnejší v energetickom mixe, je podľa neho jednoducho „menej ziskov“ a menej peňazí na prerozdelenie medzi spotrebiteľov.

Hoci von der Leyen nespomenula ani reformu systému obchodovania s emisiami, ani trvalé odpojenie cien elektriny a zemného plynu, Poľsko sa nevzdáva snahy o zmenu oboch politík. Ďalšie krajiny ako Španielsko, Portugalsko a Francúzsko tiež podporujú myšlienku prerobenia energetického systému bloku, ktorý stanovuje cenu pre celý trh na základe konečného a najdrahšieho vstupu – v posledných mesiacoch.

„Budujeme koalíciu krajín v otázke dočasného zníženia nákladov na ETS a mechanizmu na zmenu výpočtu cien energetických zdrojov,“  povedal  v stredu na ekonomickej konferencii v Poľsku poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Poľsko závislé od uhlia tiež obviňuje vysoké ceny elektriny z nákladov na povolenia ETS.

Morawiecki zaútočil na Brusel za to, že sa nepohol dostatočne rýchlo, aby ovládol krízu.

„Bez ohľadu na to, ako hodnotíme EÚ, jedna vec je istá: proces rozhodovania, najmä keď sa rýchlo menia vonkajšie okolnosti, je veľmi pomalý. Tento stroj, ktorý slúži najmä najväčším, najvýznamnejším hráčom, sa viditeľne zasekáva,“ povedal.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik