Prečo sa vlastne nepodarilo zbaviť tejto vlády? Pýta sa v úvode názorového článku Juraj Draxler, exminister školstva. 

Zamýšľa sa nad dôvodmi, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Prinášame v plnom znení.

Teraz sa sama trochu rozpadá, ale aj tak sa ešte buď dohodnú alebo sa potiahne menšinová vláda aspoň do budúceho leta.

Ide pritom o vládu, ktorá prekonala všetky domáce rekordy nepopularity. Ako je možné, že sa udržala tak dlho?

Je to otázka, na ktorú otvorená a pravdivá odpoveď nie je populárna. Ale viem, že aj sem chodí časť ľudí, ktorým záleží na tom, aby Slovensko začalo nejak fungovať, tak skúsme aj túto nepopulárnu tému. Aj keď odpoveď vlastne nie je zložitá.

Samozrejme, veľa ľudí by povedalo "lebo ústavný súd zrušil referendum". To je síce tiež odpoveď, ale po prvé, treba pamätať, že ani pri referende nebola garancia, že by bolo úspešné. A najmä: ako to, že sa nepodarilo vládu odstrániť aj inak, ako referendom?

Sumár toho, čo sa dialo

Mňa osobne hneď po voľbách trápilo najmä to, že vláda sa veľmi pomaly rozbieha v ekonomickej pomoci firmám a občanom.

To vytváralo veľký tlak. Ak človek žije od výplaty k výplate, tak aj krátkodobý výpadok mu vie spôsobiť veľký stres a nepríjemné životné situácie. Ono to tí, ktorí takto nie sú postihnutí, nevidia a tým pádom ich to často netrápi, ale zo štatistík vieme, že pod takýmto stresom bolo veľmi veľa ľudí.

To isté pri firmách, niektoré vie položiť aj krátkodobý výpadok príjmov.

Preto som hneď zorganizoval veľký prehľad toho, ako konkrétne európske vlády pomáhajú. Bol to rozsiahly, veľmi podrobný materiál, výrazne helfli aj kolegovia z Londýna, takže sme mali čierne na bielom, čo všetko už vlády podnikateľom a ľuďom zorganizovali vo Francúzsku, Británii, Nemecku, Rakúsku, Česku...

Prečo? No presne preto, aby podnikatelia mali niečo úplne konkrétne, s čím môžu za vládou chodiť a kričať, ako inde už nabehol celý rad vecí, a u nás buď nič, alebo niečo neefektívne.

A tu je prvý problém. Vlastne tu neexistovali žiadne ucelené skupiny reprezentujúce podnikateľov tak, aby ich všetci videli.

Mne to pri stretnutiach podnikatelia hneď aj hovorili. Ponosovali sa mi na nekonanie vlády. Ale potom rovnako povedali, že vlastne nemajú nejakú akcieschopnú reprezentáciu, každý zvažuje, či vlastne nejako verejne vystúpiť, a keď, tak s čím, a či to vôbec má nejaký význam... Atď.

Bolo to v ostrom kontraste s tým, ako napríklad v susednej ČR tvrdo loboval ich Svaz průmyslu aj odbory.

Samozrejme, nejaká pomoc sa nakoniec rozbehla a ekonomika to prežila, formálne dokonca relatívne dobre. Ale prečo? Pretože často napríklad firmu v problémoch radostne zhltol niekto, kto mal voľný kapitál.

A tak ste mali ľudí, čo si roky piplali prevádzku a potom ich niekto lacno odkúpil alebo sa ich priestory prenajali niekomu inému a hotovo. Na fasáde teda niečo stále vidíte, ale čo nevidno, sú tie osudy ľudí, ktorí v tom všetkom niečo stratili a nebolo ich teda málo.

Ale efektívne tu loboval málokto. To, čo ma, nehnevajte sa, neskôr úplne dorazilo boli rôzne "kreatívne nápady" ako sa ísť sťažovať do Štrasburgu alebo, ešte horšie, ako sa vraj cez Medzinárodný súd v Haagu dosiahne, že protipandemické opatrenia budú vyhlásené za zločin proti ľudskosti.

Šialené hlúposti. Ale našli sa davy ľudí, ktoré tie infantilnosti šírili, podobne s rôznymi ďalšími hlúpymi "právnymi radami".

Zbytočne to otupovalo pozornosť a akcieschopnosť.

Medzitým ale narastala požiadavka už nie riešiť len odškodnenia a pandemický režim, ale ako sa zbaviť tejto vlády. Pochopiteľne, zvlášť nápady Igora Matoviča páchali krajine reálne veľké škody.

Ja osobne som práve preto zorganizoval petíciu za predčasné voľby a za pár týždňov mala 80 tisíc podpisov. Zjavne to teda bolo niečo, na čo ľudia veľmi kladne reagujú, potom to teda prevzali existujúce opozičné strany, nazbierali dosť podpisov na referendum, ktoré ale zostrelil ústavný súd.

Ale ešte stále ostala možnosť, ako vládu inak donútiť odísť - protestami a občianskou neposlušnosťou.

Žiadna vláda si nemôže dovoliť ignorovať, ak na námestí stoja desiatky tisíc ľudí a stoja tam často.

Lenže k tomu nikdy nedošlo. Za najnepopulárnejšej vlády v histórii. Prečo?

Nebola tu žiadna jednotná ponuka "keď oni odídu, tak ich vystrieda tento široký front subjektov a ľudí". Tým pádom ľudia na protesty veľmi nereflektovali. Máme vraj vykopnúť Matoviča a spol., ale čo má byť potom?

A opozičné strany si aj protesty organizovali najmä ako spôsob zviditeľnenia sa a nabratia pár percent navyše. Každá vystupovala za seba, so svojimi typickými tvárami, nebola tam snaha ukázať vytváranie širšieho frontu.

Aj ich fanúšikovia veľmi hlasno kričalo proti všetkým možným svojim nepriateľom. Takže, opäť, žiaden široky front.

To nemohlo fungovať, už len preto, že veľmi veľa ľudí jednoducho nemá rado ako Smer, tak hnedých. Veľa ľudí to od protestov odradilo.

Navyše, chýbala snaha zapojiť sa. Ja osobne som hovoril s takmer dvadsiatkou podnikateľov (od menších až po takých s vysoko miliónovými obratmi).

Konverzácie boli veľmi podobné: najprv záplava nadávok na vládu a ako ju treba vykopať preč. Potom ale samé výhovorky na to, prečo sa práve ten konkrétny podnikateľ nezapojí do ničoho, ani organizačne, ani hlasom. (Niektorí hovorili opačne, ale nakoniec vysvitlo, že by na protestoch dokonca chceli najmä nejako zarobiť.)

No a finále prišlo v tom, ako sa iniciatívy chopili úplní blázni. Bolo ich málo, ale na nepriaznivý obraz to úplne stačilo: dobytok blokujúci cestu "za generálny štrajk", nájazdy bláznivých antirúškarov na obchody alebo trolejbusy (pandemické opatrenia sa málokomu páčili a o ich nastavení sa dá diskutovať, ale väčšina ľudí súhlasila, že niečo aplikovať bolo treba a ak by aj nie, rozhodne nemalo žiaden zmysel molestovať za opatrenia predavačku za pokladňou alebo vodiča MHD).

Tým sa šanca na nejaký reálny ľudový protest pokazila úplne.

A tak kým "za slušné Slovensko" prišli na námestia demonštrovať desaťtisíce, proti Matovičovi len zlomok. A nie, tie desaťtisíce tam neprišli preto, že ich niekto platil, ako sa tiež bláznivo šírilo. (Ironicky, demonštrantov si teraz nepriamo platili práve dnešné opozičné strany, ktoré ich zvážali autobusmi.)

Áno, "Za slušné Slovensko" to mali celkom dobre zorganizované, ale o to práve ide. Bolo to urobené relatívne šikovne.

A áno, v zásade to bola odozva na obrovskú mediálnu kampaň, kým médiá ani len zďaleka podobným spôsobom nešli proti tejto vláde. Ale opäť: ťažko sa vyhovárať, pretože ak by demonštrácie boli dostatočne masové, médiá by ich nemohli ignorovať.

Ešte vždy existuje šanca, že vláda vyrobí taký "prúser", že to ľudí zaktivizuje a vyjdú do ulíc, ale je veľmi malá. Treba sa sústrediť na budúce voľby.

A ktokoľvek je príčetný a bude sa chcieť zapojiť do politického života, si musí toto všetko naplno uvedomovať. V najbižšom odbobí nepôjde len o programy a kampane, ale aj o to, ako v tom marazme vytvárať siete ľudí, ktorí sú predsa len iní: aktívni a organizačne schopní.

Takí, ktorí potom vedia vytvárať aj morálny tlak na ďalších, s tým, že reálne politické zmeny neprídu samé od seba, ale treba sa do nich zapojiť, každý svojím dielom.

Tá aktivita bude musieť byť. Krajinu nezmenia "tí hore" ani rôzne letargické stavovské či podnikateľské združenia. Až bude čas, a ten bude čoskoro, treba sa zapojiť.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik