"Sankcie sa otáčajú. Európskej únii hrozí rozpad, varujú investori"

píše Dag Daniš na stránke denníka Štandard.

Európsku úniu čakajú ťažké časy, to vidíme všetci. Euro je slabšie ako dolár, ceny energií sa šplhajú do nevídaných výšin, Macron ohlasuje koniec éry blahobytu a ľudí pripravuje na nutnosť prinášať obete. Švajčiarska EDL Capital už  pred mesiacom varovala investorov pred rýchlym pádom eura, predpovedala odchod investorov k stabilnejšiemu doláru, prudký rast cien energií v Európe a následný prepad ekonomiky. Celý tento balík a následná recesia môže položiť Európu. "Dôvodom sú protiruské obchodné sankcie Západu v oblasti energetiky. Sankcie zasahujú americkú ekonomiku len mierne, tú európsku však vystavujú šokom a hrozbe ekonomickej krízy." - píše autor článku.

Uvádza, že časť týchto predpovedí sa už naplnila, keďže euro spadlo pod dolár, ceny energií lámu rekordy a nútia obmedziť alebo celkom zastaviť výrobu niektorých podnikov. Aj domácnosti sa môžu pripraviť na skokový rast výdavkov. 

Prepad eura aj rast cien energií prišli krátko po tom, čo Rusko oznámilo, že dočasne zastavuje dodávky plynu pre Nemecko cez plynovod Nord Stream I. Vraj pre údržbu. Skutočým motívom rusov je však podľa Daniša pritlačiť na otvorenie nového rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream II. Jeho odstavenie oznámil americký prezident Joe Biden vo februári vo Washingtone. Už vtedy  bolo zrejmé, kto v skutočnosti rozhoduje o „európskych“ sankciách a kto bude znášať ich bolestivé náklady. Pri pohľade späť dnes môžeme povedať, že sankcie majú tvrdý dopad na európsku ekonomiku, tú americkú veľmi nepoškodzujú. 

Viacerí ekonómovia priznali, že údelom Európanov bude schudobnenie - budú nútení strpieť nedostatok energií, vysokú infláciu, pokles hodnoty príjmov a finančného majektu. Naopak, Spojené štáty si zabezpečili pozíciu odolnej krajiny so spoľahlivou menou, ktorá má otvorenú náruč pre vystrašených európskych investorov.

Kto za to môže?

"Za vojnu a energetickú krízu nesie zodpovednosť Rusko" - uvádza autor článku - " na druhej strane: boli to práve Spojené štáty a po brexite aj Británia, ktoré ignorovali výhrady Nemecka s Francúzskom. A pokračovali v plánoch na vyzbrojovanie Ukrajiny, pričom ďalej žiadali jej integráciu do NATO." Napriek tomu, že západoeurópske krajiny sa konfliktu pokúšali predísť, USA podporovali snahy Kyjeva znovuzískať Krym a Donbas a vstúpiť do Aliancie. 

"Nemecko a Francúzsko preferovali rokovania. Spojené štáty a Británia si však (opäť) presadili politiku tvrdej línie. Bez ohľadu na nervozitu Ruska z prekročenia červených čiar. Ruské požiadavky ignorovali a Putina varovali, že ak použije silu, nasledovať budú obchodné sankcie. Európske obchodné sankcie…" vysvetľuje ďalej. Ako je to zrejmé, o bezpečnostnej architektúre Európy rozhodujú mimoerópske krajiny: Británia, USA, Kanada a po ruskej invázii na Ukrajinu si presadili to, na čom pracovali už roky. Vznikla železná opona medzi Nemeckom a Ruskom. A dnes Úniu čaká rekordná inflácia, energetická kríza a ekonomické problémy. 

Je možné, že predpovede švajčiarskych investorov sú prehnané, ale je takmer isté, že Únia v pôvodnej podobe neprežije. "Západný klub EÚ je už nepodstatný. Ťažisko európskej politiky sa presúva na východ. K Poľsku, Pobaltiu, Ukrajine (ako asociovanej krajine EÚ) a k ich protektorom – Británii a Spojeným štátom. EÚ sa možno nerozpadne technicky. No rozpadáva sa ideová podstata a vízia, z ktorej vyrastá a ktorá ju vyživuje. Vlastne vyživovala. Je to asi najradikálnejšia zmenu v EÚ od jej vzniku." - píše.

Pôvodnou misiou EÚ nebolo manažovanie vojenských konfliktov, jej sila nemala byť postavená na zbraniach, ale na medzinárodnej mierovej spolupráci v oblasti obchodu, financií, ekonomiky, vedy, techniky, a hlavne mala vojnám predchádzať. Dnes sa to stratilo, novým poslaním EÚ je stavať múry, ktoré rozdeľujú, viesť obchodné blokády s ničivým dopadom pre svojich občanov, podriaďovať sa politike NATO a USA a pod velením mimoerópskych krajín stratiť slobodu a prosperitu.

Ako z toho von?

Daniš ponúka aj riešenie. Politika EÚ potrebuje transformáciu z vazalskej na suverénnu, vrátiť kormidlo z rúk tých druhých - Ruska, USA, Británie, do rúk skutočných európskych lídrov. Tí by mali jednoznačne deklarovať, že ochota Európy platiť za konflikt má svoje hranice. Štáty Únie musia tlačiť na prímerie a rokovať o bezpečnostnom modeli prijateľnom pre EÚ, Ukrajinu aj Rusko. "Nutným predpokladom tejto cesty je dohoda o vojenskej neutralite Ukrajiny. A následné ústupky zo strany Ruska, Ukrajiny aj Spojených štátov."

Neznamená to, že by EÚ hodila Ukrajinu cez palubu, ani že by sa postavila na stranu agresora. Mala by však zastupovať tú časť Západu, ktorá nalieha na ukončenie bojov. Nemeckí kresťanskí demokrati už opatrne načrtli prehodnotenie sankcií tak, aby európsku ekonomiku nedevastovali. Tiež navrhujú spustiť plynovod Nord Stream II. Podporujú obnovu politických rokovaní a priznávajú aj to, že plány na rozširovanie NATO o Gruzínsko a Ukrajinu neboli v záujme Európy a jej bezpečnosti. Ak nebude vedenie EÚ požadovať to isté, zostane len ekonomickou divízou NATO a ako projekt mierovej spolupráce, voľného obchodu a prosperity skončila.

"Každá vojna sa končí mierom alebo prímerím. Otázne je vždy len to, za aký čas, s akými obeťami a za akú cenu…" - Dag Daniš.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik