Pýcha. Prvý hriech. Luciferov. Adama a Evy ... je vrcholom sebalásky a odmieta podriadiť sa Bohu. Preto sa mu najviac protiví. Je zdrojom všetkých ostatných hriechov. 

„Pýcha je prameňom skazy a veľkého nepokoja.“ (Tob. 4, 13). Za každým hriechom, bez ohľadu na jeho povahu, je určitá pýcha.

Pýcha ako vírus

Máme ho v sebe každý, no v každom dominuje osobitný druh. Táto pýcha určuje náš temperament, typ charakteru, s ktorým úzko súvisí. Ak s hriechom chceme zabojovať, musíme tento "vírus pýchy" odhalir. 

Pýcha a temperament

Pýcha sangvinika sa prejavuje potrebou byť stredobodom pozornosti, ale aj precitlivenosťou, či urážlivosťou. Christianitas píše, že sangvinika jeho pýta núti vyhľadávať chválu a obdiv, je mnohokrát márnomyseľný

Pýcha cholerika je v zaťatosti. Cholerik sa ťažko podriadi iným a neuznáva ich názory. Je panovačný, škriepny, bezohľadný.

Ak je človek melancholického charakteru, pýcha je v sebaľútosti a precitlivelosti. Prejavom sú nevraživosť, podozrievanie, nevyslovené nepriateľstvo. 

Ak je naša povaha flegmatická, prejavom pýchy je sebauspokojenie a samoľúbosť. Flegmatika chyby druhých šokujú, no vlastné mu neprekážajú. 

Nie len proti Bohu, aj proti blížnemu

Nepružnými, hnevlivými, arogantnými a bohorovnými nás robí zanovitosť a tvrdohlavosť. Tá nás stavia ako proti Božej vôli, tak aj proti blížnym.

"Táto pýcha je obvykle zakorenená v tvrdohlavej mysli, kvôli ktorej nevidíme svetlo rozumu, či princípmi zjavenej viery doloženú pravdu. Táto neochota vlastne podporuje nevedomosť. Je to pýcha, ktorá mnohým bráni vstúpiť do Cirkvi, alebo sa vrátiť k praktizovaniu viery, keď od nej odpadli," upozorňuje Christianitas.

Pýcha nezávislosti

Vedie nás k neposlušnosti, k opovrhovaniu, či arogancii. Odmietame rady, rúhame sa voči Bohu a rozhorčujeme sa nad napomínaním zo strany zákonnej autority. Samoľúbosť a pripisovanie si dobrých vlastností odhaľujú pýchu rozumu. 

Pýcha ambície

Vedie nás k pachteniu sa za pozíciami, či funkciami, s ktorými sa spája určitý honor a dôstojnosť. Uprednostňujeme seba pred ostatnými bez ohľadu na ich schopnosti. Táto pýcha vedie k pochlebovaniu a pokrytectvu. 

Pýcha naturalizmu

Aj to je podoba pýchy. Správame sa nedisciplínovane, máme neskromné reči pokora je falošná, rozhovory hryzavé, dychtíme po moci a vytláčame druhých z ich miesta. Konáme impulzívne, sme zvedaví a veľa rozprávame aj na témy, ktorým nerozumieme.

Pýcha má mnoho podôb

Skrýva sa za citlivosťou, či sebaľútosťou. Tu sa nadmieru znepokojujeme nad názormi druhých na nás, nevieme odpúšťať. Pod vplyvom strachu, čo si o nás myslia iní, sa snažíme vyhovieť ich ohľadom a nekonáme tak, ako by sme mali. Neopodstatnený strach paralyzuje naše úsilie, berie nám odhodlanosť, a tak nevyužívame príležitosti, ktoré sa nám naskytujú.

Škrupulóznosť našu pozornosť odvádza na veci, ktoré si našu pozornosť nezaslúžia, zatiaľ čo konáme veci, pre ktoré by sme si mali robiť starosti. 

Pýcha môže byť zameraná na majetok a prosperitu, postavenie v spoločenskom rebríčku, naše oblečenie, inteligenciu, krásu alebo silu. Môžeme sa pýšiť našou zbožnosťou a morálkou.

Bojujme proti tejto neresti!

„Pýcha predchádza skazu a pred pádom je namyslený duch.“ (Prís. 16, 18), hovorí citát z Písma. V duchovnom živote je dôležité bojovať proti pýche bez ohľadu na prejavy. Nedovoľme, aby táto infekcia napadla našu dušu.S ňou sa tam dostanú "baktérie" ostatných nerestí, čo vedie do Satanovho otroctva. Christianitas pripomína, že nik z nás netúži po pekelnom ohni v spoločnosti démonov...

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik