Teraz alebo nikdy! V živote, športe ale aj v politike sú okamihy, ktoré môžu rozhodnúť o všetkom. Igor Matovič práve jednu takú prepásol. Od Richarda Sulíka dostal ponuku aká sa neodmieta – z vlády by odišli obaja a koalícia by mohla ďalej pokračovať, skonštatoval komentátor Marián Repa v svojej úvahe pre denník Pravda.

Komentár Mariána Repu prinášame v plnom znení.

Celé je to zvláštne, všetci vidia, že koalícia sa ženie do záhuby, no nik nemá odvahu niečo urobiť. Pripomína to scénu zo slávneho Bunuelovho filmu Anjel skazy, kde sa na večierku zíde vybraná spoločnosť, ale z nejakého dôvodu sú presvedčení, že z neho nemôžu odísť, pritom dvere i okná sú otvorené…

Bunuelov film je alegóriou na neschopnosť vládnych vrstiev prispôsobiť sa rýchlym politickým a sociálnym zmenám v 20 storočí. Na rozdiel od filmových aktérov však slovenských „hercom“ zjavne chýba pud sebazáchovy. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sa dokonca ani len neunúvala prísť na stretnutie, lebo je vraj unavená z náročného programu uplynulého týždňa!

Oni akoby nechápali, že ak teraz nesplnia jednu dôležitú úlohu, jednoducho končia. Tu nepomôžu nejaké kozmetické zmeny, ktoré predostrel Heger, tu nepomôžu nejaké vzletné apely na Sulíka, teraz platí buď 0 alebo 1. Nič medzi tým neexistuje.

Hoci v najbližších dňoch sa znesie spŕška kritiky na Richarda Sulíka „ako rozbíjača“, v konečnom dôsledku si ľudia budú pamätať Igora Matoviča ako toho, kto bol skutočným kameňom úrazu, pretože deštrukcia nastane, až keď príde menšinová vláda. Boris Kollár to nazval ešte pekne, priam poeticky „mrchavou ťažobou.“ Lenže toto bude oveľa horšie. Lebo každý v snahe zachrániť sám seba pôjde hlava – nehlava za svojim cieľom – získať čo najviac voličov.

Igor Matoviča si už budeme navždy pamätať ako populistického politika neschopného vládnuť. Ak však do konca augusta z vlády neodíde, tak bude zodpovedný za deštrukčný proces, ktorý v už aj tak rozvrátenej politickej scéne nastane.

Hoci vo vláde zostane, jeho porážka je neodvratná. Na Matovičovo Waterloo budeme spomínať možno podobne ako na r.1998, len s tým rozdielom, že s porážkou mečiarizmu vtedy prišla nádej na lepšie Slovensko. Teraz to bude naopak – pred nami bude krajina, ktorú z jednej strany ohrozuje červeno-hnedé spojenectvo a z druhej neukojené ego jedného nebezpečného populistu. Chudák volič, ktorý bude musieť prejsť touto bažinou!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik