Eduard Chmelár, exkluzívny rozhovor pre Hlavný denník
19 | 08 | 2022 I Gabriela Fedičová

Exkluzívny rozhovor pre Hlavný denník s politológom Eduardom Chmelárom. V rozhovore sa dozviete, aký má názor na predčasné voľby a prečo sa mnohí ľudia obávajú toho, či prinesú niečo lepšie. Politológ Chmelár odpovedal aj na otázku akú šancu dáva možnej koalícii Smer-SD, Hlas-SD, Republika a čo si myslí o strašiaku vládnej koalície: "návrat oligarchov a mafie". Chmelár je presvedčený, že táto doba by potrebovala silnú autentickú ľavicu, ale či je reálna táto možnosť, zodpovedal v poslednej otázke nášho rozhovoru.

Nedávno ste napísali, že najlepším riešením súčasnej vládnej krízy sú predčasné voľby...

Opravím vás: povedal som, že to vidím ako jediné reálne riešenie. Najlepším východiskom by bola úradnícka vláda, ale s prekvapením zisťujem, že aj jednotlivé stranícke špičky nerozumejú jej fungovaniu, takže na presadenie tejto možnosti sa zrejme nenájde politická vôľa. Preto si myslím, že smerujeme k predčasným voľbám a čokoľvek iné by malo katastrofálne následky pre budúcnosť právneho štátu.

Čo konkrétne máte na mysli?

Časť vládnej koalície, konkrétne SaS a zvyšky Za ľudí, v spolupráci s Prezidentským palácom intenzívne hľadajú možnosti, ako zachovať túto vládu. A sú to varianty nielen ústavne pochybné, ale aj morálne devastačné. Všetci aktéri tejto frašky by si mali uvedomiť, že ľudia budú akýkoľvek iný výsledok chápať ako podvod a dajú im to
pocítiť vo voľbách. V tom horšom prípade to môže na dlhé obdobie rozvrátiť politickú kultúru v celom štáte.

Mnohí ľudia však už pochybujú, či to, čo nás čaká po predčasných voľbách, prinesie niečo lepšie...

Je to oprávnená obava. Ak vychádzame z faktu, že táto vláda je najneschopnejšou v slovenských dejinách, potom je narastajúca túžba po zmene pochopiteľná. Problém je, že každý si tú zmenu predstavuje inak. Za súčasných okolností je najpravdepodobnejším scenárom vláda Hlasu-SD, SaS a Progresívneho Slovenska. Lenže takáto zostava je riskantná predovšetkým pre Hlas-SD, ale aj pre samotného Petra Pellegriniho, ak chce uvažovať neskôr o iných postoch, napríklad o prezidentskom kresle v roku 2029. Chápem, že Robert Fico ich svojím čoraz zreteľnejším spojenectvom s Republikou od seba odháňa, ale akoby si hlasisti neuvedomovali, že spolupráca s liberálmi pre nich môže byť rovnako toxická. Personálnym problémom tejto vlády nie je len Matovič. Richard Sulík sa dlhodobo ukazuje ako človek neschopný kompromisov, a teda dlhšieho zotrvania v jednej vláde. Je to ekonomický fundamentalista, rovnako ako progresívci sú fundamentalistami v zahraničnej politike. Hlas-SD preto môže dopadnúť rovnako ako SDĽ po vláde s Dzurindom a KDH, keď jej voliči neodpustili ani nie tak korupčné kauzy ako odklon od ľavicových hodnôt, čo viedlo až k jej zániku.

Akú šancu dávate možnej koalícii Smer-SD, Hlas-SD, Republika?

Takúto možnosť vylučujem. Hlas nepôjde do tandemu s Uhríkom a Mazurekom, hoci donedávna sa k tejto téme vyjadroval nejasne. S Republikou by nemali problém spolupracovať iba strany ako Smer-SD a Sme rodina, čo na koalíciu nestačí. Ja sa Robertovi Ficovi naozaj čudujem. Jednak míľovými krokmi opúšťa ľavicový priestor a jednak jeho koaličný potenciál sa podobnými videami, aké nedávno urobil s lídrom Republiky, Milanom Uhríkom, blíži k nule. Aj keby vyhral voľby, môže byť už iba nanajvýš silnou opozíciou a jeho jediným spojencom sa stanú fašisti. To je smutný koniec veľkého politika.

Vidíte vôbec nejakú možnosť, že by Hlas-SD a Smer-SD vládli spoločne?

Túto možnosť uprednostní Hlas-SD jedine v prípade, že by so Smerom tak prevalcovali najbližšie parlamentné voľby, že si na vládnutie vystačia sami dvaja. Pri akýchkoľvek iných kombináciách Pellegrini uprednostní spoluprácu s pravicou, presnejšie so stranami súčasnej vládnej koalície a s progresívcami. A tu musím zdôrazniť, že napriek tomu, že kategoricky odmietam spojenectvo s fašistami, vládu so Šimečkom a Sulíkom považujem za najnebezpečnejšiu možnosť pre Slovensko. A myslím, že ani nemusím vysvetľovať, prečo. Extrémny centrizmus je dnes oveľa väčšou hrozbou pre demokraciu ako izolovaná extrémna pravica.

Myslíte si, že Robert Fico chce skutočne vládnuť s Republikou? 

Ja ešte stále dúfam, že nie, že je to len cynická taktika, aby nebol v opozícii osamotený. V každom prípade, ak si myslí, že mu ostala už len táto možnosť, že je nútený legitimizovať extrémnu pravicu, tak je to správanie zúfalca, nie štátnika. Len pred pár dňami v televízii presviedčal, že fašistov z vládnej spolupráce vylučuje. Konkrétne použil príklad, že ak bude niekto tvrdiť, že koncentračné tábory boli výmysel, tak s ním do vlády nepôjde. To je síce dosť zjednodušená a zúžená predstava fašizmu, ale dobre. No keď sa vzápätí pobratá s Milanom Uhríkom, ktorý odmietol odsúdiť holokaust s tým, že nie je historik, tak tým popiera všetko, na čom stoja hodnoty demokratickej Európy.

Hovorili ste o zmene. Dokáže vôbec Peter Pellegrini s takou liberálnou zostavou priniesť nejakú zásadnú zmenu?

Poviem to takto. Sú politici do pohody a sú politici do nepohody. Žijeme extrémne nestabilnú dobu plnú dramatických zvratov a šokujúcich premien. Ľudia ako Zuzana Čaputová alebo Peter Pellegrini nie sú vhodní ako lídri do nepokojných časov. O Robertovi Ficovi môžem s plnou vážnosťou povedať, že je to jediný opozičný
politik, pri vedomí všetkých jeho chýb, ktorý je schopný takéto turbulencie ustáť. V koalícii takého nevidím.

A čo obavy z návratu oligarchie a mafie, pred ktorou straší vládna koalícia?

Dobre viete, že je to len slamený strašiak. Jednak preto, lebo mocenské pomery sa zmenili. Brhela či Výboha nahradil Eset a niektorí noví hráči. Fica oligarchovia prakticky opustili. Veď sa pozrite napríklad na vysielanie TA3, kto je tam varený pečený, jeho tlačové konferencie už dávno nevysielajú. Nevravím, že by sa k nemu časť oligarchov nevrátila, ale v tom prípade treba pochopiť základnú vec: oligarchia je sprievodným javom kapitalizmu, nie vlády jednej strany. Myslíte si, že dnes nevládne oligarchia? Už pred voľbami som varoval, že tá digitálna je ešte nebezpečnejšia.

Ak sa teda naplní vaša prognóza a budúcu vládu zostaví Hlas-SD s SaS a Progresívnym Slovenskom, v čom vidíte jej najväčšie riziká?

Obávam sa, že Hlas-SD si neuvedomuje jednu vec. Takáto zostava bude síce priaznivo prijatá v zahraničí, ale hlasisti v nej nebudú môcť realizovať svoj program ani zďaleka v takej miere ako v koalícii so Smerom. Témy bude určovať Progresívne Slovensko, ktoré bude mať aj dominantnú mediálnu podporu. Keď sa začnú v takejto koalícii spory (a tie sa začnú), médiá budú stáť vždy na strane PS. Hlas-SD v takejto zostave totálne stratí identitu, ak nejakú má, pretože aj keď Smer-SD z čisto politologického hľadiska nie je ľavicová strana, zvyšky autentických ľavičiarov sú práve tam, kým Pellegriniho ľudia si o sebe síce myslia, že sú pragmatickí, no v prvom rade sú politicky negramotní. Trochu mi to pripomína jednu príhodu z roku 1990, keď sa boli vo Vatikáne predstaviť lídri novej postkomunistickej strany SDĽ Peter Weiss a Pavol Kanis. Kardinál Tomko sa ich spýtal, aká bude teraz ich
ideológia. „Žiadna,“ odpovedal Pavol Kanis. „My budeme čisto pragmatickí.“ Kardinál Tomko prekvapene zdvihol obočie a povedal: „Tak to veľmi rýchlo skončíte.“ Ideológia je dôležitá, sú to hodnotové korene každého subjektu. Bez nej ste oveľa ľahšie zraniteľní.

Vy ste v minulosti veľmi často, aj v rozhovoroch pre náš denník, hovorili o potrebe zjednotenia ľavice. Zmenilo sa na tom niečo?

Nie, len nevidím vôľu. Ľavica je prakticky mŕtva. A to nie preto, že by zvyšujúce sa sociálne rozdiely, zhoršujúce sa pracovné podmienky, skracovanie pracovného času a podobné témy už neboli aktuálne, ale preto, lebo tu neexistuje elementárna solidarita, súdržnosť a vzdelávanie. Smer a Hlas nikdy neboli z politologického hľadiska ľavicové strany a hádajú sa skôr o konzervatívnych a liberálnych otázkach. Socialisti.sk, ktorí mohli vyplniť ten priestor, po mojom odchode neudržali ani tie pozície, ktoré mali a keďže ignorujú akékoľvek dobré rady, zahynú na vlastnú pýchu zahľadení do seba alebo sa rozplynú v nejakej inej strane, ako sa to už stalo na Slovensku veľakrát. Rád by som im držal palce, ale nemám v čom, lebo fakticky prestali robiť politiku a rezignovali aj na vlastný program. Robert Fico zasa, ako sa sám vyjadril, nepovažuje iné ľavicové strany za partnerov, ale za konkurentov. Potom to vyzerá, akoby mu boli fašisti bližší ako socialisti. Takže hoci by táto doba potrebovala silnú autentickú ľavicu, o nejakej spoločnej platforme sa ani len neuvažuje.

Eduard Chmelár: Ti, ktorí svinstvo sebecky, zbabelo a mlčky kryli, dnes idú poučovať a vyzývať
"Skupina angažovaných umelcov (Richard Stanke, Juraj Kemka, Ján Štrasser, Michal Hvorecký, Martin Huba, Zdena Studenková atď.), ale aj bývalých politikov (za všetkých spomeňme likvidátora slovenského zdravotníctva, exministra Rudolfa Zajaca) dnes... Čítať ďalej
18 | 08 | 2022 | Gabriela Fedičová

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik