Prehlbujúce sa zapojenie Iránu do podpory ruského vojnového úsilia proti Ukrajine by malo slúžiť ako budíček pre západných lídrov. Vojenská hrozba Iránu sa už totiž neobmedzuje len na Blízky východ, upozorňuje redaktor denníka Telegraph pre obranu a zahraničné záležitosti Con Coughlin na portále Gatestone Institute.

Pre Európu alarmujúce vojenské ambície Iránu

Odkedy sa ajatolláhovia pred viac ako 40 rokmi zmocnili vlády nad krajinou, iránske Zbory islamských revolučných gárd (IRGC), nositelia štandardov režimu, väčšinou obmedzili svoje vojenské aktivity na región Blízkeho východu. Či už išlo o vedenie vojny proti susedným krajinám ako napr. Irak alebo vyhrážanie sa Izraelu prostredníctvom jeho zástupcov v Libanone a Sýrii.

Jedinými prípadmi, kedy sa IRGC odvážili za hranice Blízkeho východu, boli teroristické operácie, ako napríklad bombový útok na centrum židovskej komunity v Argentíne v roku 1994, pri ktorom zahynulo 85 ľudí a viac ako 300 bolo zranených, alebo nedávna vlna teroristických útokov v Európe.

Rozhodnutie iránskeho režimu podporiť ruskú vojenskú ofenzívu proti Ukrajine preto predstavuje alarmujúce rozšírenie vojenských ambícií Iránu za Blízky východ.

Eskalácia napätia

Podľa západných bezpečnostných zdrojov došlo k výraznej eskalácii zapojenia Teheránu do konfliktu od summitu ruského prezidenta Vladimira Putina v Teheráne tento mesiac, na ktorom sa stretol s kľúčovými osobnosťami iránskeho vedenia, vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a prezidenta krajiny Ebrahima Raisiho s jeho tvrdým postojom.

Summit sa skončil tým, že Chameneí pochválil Putina za spustenie invázie na Ukrajinu a tvrdil, že Rusko by sa stalo obeťou agresie NATO, keby neurobil prvý krok.

Iránsky líder naznačil, že keby Rusko „neprevzalo iniciatívu, druhá strana by svojou vlastnou iniciatívou aj tak vytvorila vojnu... Ak je cesta Ukrajiny k NATO otvorená, začala by tá istá vojna o nejaký čas neskôr pod zámienkou Krymu.“

Energetické memorandum

Chameneího pravdepodobne najodhaliteľnejším komentárom počas návštevy bola jeho výzva, aby Irán a Rusko zvýšili to, čo nazval „vzájomnou spoluprácou“ medzi oboma krajinami s cieľom čeliť hrozbe západných sankcií.

Jedným z prvých hmatateľných znakov prehlbujúcej sa spolupráce medzi Moskvou a Teheránom bolo podpísanie energetického memoranda o porozumení v hodnote 40 miliárd dolárov medzi ruským energetickým gigantom Gazprom a Národnou iránskou ropnou spoločnosťou.

Rusko a Irán už spolupracujú v energetických otázkach, pričom Teherán ponúkol, že Rusku pomôže vyhnúť sa západným sankciám uvaleným po ukrajinskej invázii tým, že sprístupní svoju globálnu sieť na pašovanie ropy.

Predstavitelia západnej bezpečnosti sa teraz obávajú, že obchodné väzby medzi oboma krajinami povedú k užšej vojenskej spolupráci.

Pomoc ruskému vojnovému úsiliu

Americkí predstavitelia oznámili, že tím ruských vojenských expertov dvakrát navštívil leteckú základňu v strednom Iráne, aby podrobne posúdil drony vyrobené v Iráne. Vyplýva to zo správy Rady národnej bezpečnosti USA. Podľa Rady Irán ponúkol poskytnutie stoviek bezpilotných lietadiel na pomoc ruskému vojnovému úsiliu.

Dokonca sa objavili nepotvrdené správy iránskych opozičných skupín, že IRGC plánujú vyslať jednotky do boja pozdĺž ruských síl, čo by bolo prvýkrát, čo by boli iránske sily rozmiestnené na európskej pôde od revolúcie v roku 1979.

Jadrová hrozba?

Verejné prejavy podpory Rusku zo strany Iránu určite podkopávajú dlhodobý predpoklad amerických a európskych politikov, že iránska hrozba umožňujúca Iránu neobmedzené množstvo jadrových zbraní sa týka iba Blízkeho východu – a konkrétne Izraela.

Toto presvedčenie je jedným z dôvodov, prečo Británia, Francúzsko a Nemecko, traja európski signatári jadrovej dohody z roku 2015, podporili úsilie Bidenovej administratívy o oživenie dohody.

Aktívna podpora Iránu Rusku v jeho vojne proti Ukrajine, ktorá dostáva vojenskú podporu od aliancie NATO, úplne vyvracia tento argument a mala by prinútiť amerických aj európskych vyjednávačov, aby v rámci svojej vlastnej národnej bezpečnosti seriózne prehodnotili svoj prístup k rokovaniam.

Zlá správa pre Bidenovu administratívu

Rozširujúce sa vojenské partnerstvo medzi Ruskom a Iránom je určite zlou správou pre Bidenovu administratívu, ktorá investovala veľký politický kapitál do obnovenia jadrových rozhovorov. No teraz sa ocitá v pokuse vyjednávať s krajinou, ktorá aktívne podporuje jeho protivníka v konflikte na Ukrajine.

Zmätený postoj amerického prezidenta Joea Bidena k iránskej otázke ďalej odhalil šéf britskej spravodajskej služby MI6, ktorý na tohtoročnom Aspen Security Forum povedal, že podľa jeho názoru Irán neprejavil veľký záujem o rokovania o novej jadrovej dohode."Nemyslím si, že najvyšší vodca Iránu chce uzavrieť dohodu," uviedol. "Nemyslím si, že to Iránci chcú."

Takéto strohé hodnotenie šéfa jednej z kľúčových európskych spravodajských služieb, ktorá má úzke väzby s americkým bezpečnostným establišmentom, je určite trápnym čítaním pre Bidenovu administratívu, ktorá napriek všetkým dôkazom o opaku stále verí, že iránsky režim je ochotný sa dohodnúť.

Pravdou je, že politika pána Bidena voči Iránu sa stala úplne neudržateľnou a čím skôr on a jeho predstavitelia uznajú, že ich dvorenie s Teheránom je odsúdené na neúspech, tým lepšie pre všetkých, ktorých sa to týka.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik