Podľa európskeho plánu by sme do roku 2050 mali prejsť na nulové emisie. Chceme spotrebúvať menej plynu či ropy. Situácia na Ukrajine výrazne zrýchli náš odklon od fosílnych palív, povedal v rozhovore pre denník Pravda ekonóm Martin Šuster, ekonomický analytik tímu Plánu obnovy a odolnosti.

Ponúkame vám skrátenú verziu rozhovoru

Vojna na Ukrajine je v plnom prúde. Rusko je stále veľkým producentom ropy či plynu a dodáva nám tieto suroviny. Infláciu ťahá aj drahá energia či potraviny, máme sa pripraviť na ďalšiu vlnu zdražovania?

Martin Šuster:  Rusko je pre Slovensko hlavný dodávateľ energií, ale vďaka európskym plynovodom a ropovodom budeme vedieť dodávky nejako nahradiť. Európa má asi tretinu energií z Ruska, ale tiež má kapacity na dovážanie skvapalneného plynu aj z iných krajín. A takisto aj ropu by sme vedeli dovážať z iných krajín. Alternatívne zdroje síce budú drahšie, ale dá sa to vyriešiť.

Okrem toho máme možnosti posilniť aj iné zdroje energií. Do budúcej zimy je šanca posilniť napríklad obnoviteľné zdroje. Do tej doby nám zrejme bude fungovať aj ďalší blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Na druhej strane je tu Rusko, pre ktoré je Európa najväčším odberateľom ich energií.

Peniaze za tieto dodávky tvoria 75 percent príjmov štátneho rozpočtu Ruska. Ak zavrie kohútiky, tak to bude preň oveľa bolestivejšie ako pre nás. Vypuknutie konfliktu prinieslo zvýšenie cien energií.

Po vypuknutí ostrej vojny stúpli ceny elektriny a plynu na európskych trhoch o 10 až 20 percent, čo nie je veľa. Pri úplnom odstavení dodávok z Ruska môžu ceny stúpnuť o ďalších možno 20  percent.

Bude sa podľa vás stupňovať odklon Slovenska od ruských energetických surovín?

Martin Šuster: Celý európsky plán je, aby sme do roku 2050 prešli na nulové emisie a výrazne ich znížili už do roku 2030. Tak či tak teda máme v pláne prejsť na obnoviteľné zdroje alebo na bezuhlíkové zdroje typu jadrová elektrina.

Chceme spotrebúvať menej plynu či ropy. Súčasná bezpečnostná situácia na Ukrajine však výrazne zrýchli náš odklon od ropy a plynu.

Ako hodnotíte najnovšie sankcie proti Rusku, v čom sú iné od tých z obdobia anexie Krymu?

Martin Šuster: Sankcie sú akoby ekonomickým nástrojom, ktorý my vnímame z pozície racionálnych hráčov, ktorí hľadia na svoj záujem. Niekoho, ako sme my, by to odradilo od konania. Vidíme, že ruské vedenie rozmýšľa inak, z nášho pohľadu iracionálne, a asi teda naň sankcie veľmi nezaberajú.

Minister hospodárstva Richard Sulík tvrdí, že našiel vinníka vysokej inflácie na Slovensku. Prstom ukázal na guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Je to príliš veľké zjednodušenie? Koniec koncov tie lacné peniaze nám aj pomohli zvládnuť pandémiu.

Martin Šuster: Jedna vec je, že tie lacné peniaze pomohli zachrániť ekonomiky v čase krízy. Druhá vec je, že tie lacné peniaze tu máme od roku 2009. To je už 13 rokov. Žiadna inflácia nebola, práve naopak, počas toho obdobia sme mali nižšiu infláciu, ako boli naše ciele. Zrazu teraz inflácia vyskočila po pandémii.

Skúste teda porozmýšľať, či 13 rokov lacných peňazí sa zrazu prejaví, alebo či je tu pandémia a obrovský šok, ktoré sa prejavili, a do toho počas pandémie napumpovali peniaze vlády, a nie centrálne banky, veľkou pandemickou pomocou.

Čiže je to dobrá výmena – radšej ochrániť ekonomiku a zamestnanosť lacnými peniazmi a mať vyššiu infláciu?

Martin Šuster: Stále by som povedal, že hlavným dôvodom sú peniaze, ktoré napumpovali do ekonomiky vlády, ako to, že máme extrémne nízke úrokové sadzby. Potom je to nahromadenie efektov pandémie, teda že niekde je nedostatok komponentov, ale dopyt po konečných výrobkoch sa už zvyšuje. Kvôli tomu sa zvýšili ceny priemyselných tovarov.

Ceny energií sa zdvihli nielen pre krízu, ale aj v snahe zmierniť globálne otepľovanie. Je tu tiež geopolitické napätie, ktoré zdvíha ceny energií, a za to tiež nemôžu centrálne banky. Ceny potravín sú sezónne a tiež nevieme ovplyvniť, kde sa čo urodí.

Čo potom teda znamenajú tie reči ministra Sulíka?

Martin Šuster: Nechcem medzi nimi rozsudzovať. Beriem to tak, že to je politické vyhlásenie. Pán minister berie pána guvernéra skôr ako politického oponenta než šéfa nezávislej centrálnej banky.

Dokáže vôbec jeden hlas nášho guvernéra v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky niečo ovplyvniť? Čo keby sa postavil proti uvoľnenej menovej politike?

Martin Šuster: Medzi guvernérmi sú takzvaní jastrabi, ktorí sú za prísnejšiu menovú politiku, a holubice, ktorí sú skôr za uvoľnenejšiu. Takými typickými jastrabmi zvykli bývať nemecký či holandský guvernér. Pán Kažimír zvykol byť skôr medzi jastrabmi ako medzi holubicami. Mal som často pocit, že je za menšie uvoľňovanie menovej politiky.

Vidíme, že centrálne banky v okolitých krajinách dvíhajú úrokové sadzby, ale inflácia je tam stále vysoká, o čom to svedčí?

Martin Šuster: Ukazuje to, že takmer všetky inflačné tlaky pochádzajú zo zahraničia. Sú to faktory, ktoré nevieme ovplyvniť. Našou vlastnou menovou politikou by sme s tým nemohli nič spraviť. Dokonca ani ECB, ktorá kontroluje druhú najväčšiu menovú oblasť, ani tá s tým nedokáže nič spraviť.

Sme teda rukojemníkmi v situácii, keď nemôžeme nič spraviť?

Martin Šuster:  Skôr by som povedal, že veci sa na svete dejú a my sa s nimi musíme zmieriť alebo sa im prispôsobiť. Mali by sme sa snažiť ovplyvniť to, čo vieme ovplyvniť.

Aké má vláda v rukách nástroje, čo stým vie robiť?

Martin Šuster: Vláda to vie tiež čiastočne ovplyvniť. Ona je najsilnejší hráč, ktorý dokáže ovplyvniť domáci dopyt. Na jednej strane máme ľudí, podniky či organizácie, ktoré chcú nakúpiť nejaký objem tovarov v ekonomike, a na druhej strane máme ponuku, ktorú ponúkajú firmy zo súkromného sektora.

Aj vláda, aj centrálna banka vedia ovplyvniť iba časť dopytu. Centrálna banka nepriamo cez cenu peňazí a cez to, ako motivuje ľudí menej míňať a viacej si sporiť. Vláda priamo cez svoje výdavky, ktoré sú asi tretina ekonomiky. Keby vláda míňala menej, tak to tiež znižuje celkový domáci dopyt a tým zmierňuje tlaky na ceny.

Firmy teraz budú argumentovať inflačnou špirálou, aby zamestnancom nedvíhali plat?

Martin Šuster: V individuálnej firme si naozaj musia povedať, že toto sú naše predaje, toto sú možnosti firmy. Povedať zamestnancom na rovinu, že predaje boli nízke, tak firma nemôže zvyšovať platy. Keď sa bude predávať viac tovarov, tak si aj firma bude môcť dovoliť zvyšovať platy.

Myslíte si, že ceny sa vrátia do normálu? Videli sme tie januárové čísla, kde tuky či oleje išli hore o 25 percent alebo pečivo o 15 percent.

Martin Šuster: Ceny potravín sú pomerne volatilné. Hlavne tie sezónne a nespracované túto zimu veľmi vyskočili. Tam je možné, že sa to zvráti. Závisí od úrody či cien energií. Pri potravinách je bežné, že ich ceny sa zvyšujú a znižujú.

To, koľko bude stáť olej o rok, je ťažké povedať. Stabilnejšie sú napríklad ceny služieb. Ak išli hore ceny dopravy či v reštauráciách, tam môžeme hovoriť o dlhodobejšej úrovni. Aj keď tie ceny nebudú už ďalej rásť, tak na vyššej úrovni ostanú.

Ako hodnotíte kroky slovenskej vlády, ako kompenzuje nárast cien?

Martin Šuster: Určite by vláda mala nejakým spôsobom pomáhať. Treba na rovinu priznať, že súčasná inflácia je vysoká a oveľa vyššia, ako sme čakali a ako sme zvyknutí. Na tie skupiny obyvateľstva, na ktoré to najviac dopadlo a ktoré sa s tým nevedia vysporiadať, sa treba zamerať, a tým by mala vláda pomôcť.

Mne je sympatický skôr rakúsky prístup, že sa pomôže cielene tým, ktorí to potrebujú. Viem si predstaviť rôzne spôsoby. V Rakúsku sú to dočasné jednorazové dávky. Na Slovensku by sme mohli inak riešiť valorizáciu dôchodkov a sociálnych dávok.

Ako by to mohlo vyzerať?

Martin Šuster: Dôchodky zvyšujeme o infláciu, aká bola asi pred deviatimi mesiacmi. Infláciu v súčasnosti vieme merať rýchlejšie a presnejšie, tak je tam priestor na to, aby sa skrátilo to deväťmesačné obdobie povedzme na dva mesiace.

Zvyšovanie dôchodkov by tak prišlo s oveľa menším oneskorením. Tiež by to bolo systematické riešenie, ktoré by hneď pomohlo a nevytváralo by riziká do budúcnosti.

Rozhovor s ekonómom Martinom Šusterom, ekonomickým analytikom tímu Plánu obnovy a odolnosti, uverejnil denník Pravda. My sme vám ponúkli jeho skrátenú verziou.

Poznámka:

Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.