Komentár Daga Daniša 

Varovné výstrely v konflikte o Ukrajinu sme počúvali od decembra, no útok Ruska na suseda aj tak spôsobil šok. Vo štvrtok v noci sa začala vojna v Európe. Bojujú proti sebe dva najväčšie európske štáty. A dva najväčšie slovanské národy, konštatuje v komentári Dag Daniš v denníku Postoj.

V Putinovej vojne krvácajú naši ukrajinskí susedia. Následky budú vážne pre celú Európu.

Agresia Ruska proti Ukrajine je porušením medzinárodného práva. Jasným, neprijateľným a varovným pre menšie štáty... Tie sú dnes, keď právo a poriadok opäť ustupujú sile, najzraniteľnejšie, zdôrazňuje Dag Daniš.

Prekročenie dvojitej červenej čiary

Od prevratu na Ukrajine v roku 2014 Rusko zasahovalo na Kryme (s ruskou väčšinou) a na východnom okraji Ukrajiny (s početnou ruskou menšinou). Útokom na Ukrajinu a Kyjevskú oblasť však prekročilo dvojitú červenú čiaru. Pobúrený už nie je len Západ, ale aj krajiny ako Turecko. Námietky, že „preventívne vojny“ s porušením medzinárodného práva majú za sebou aj Spojené štáty, Británia či Izrael, neobstoja. Každá agresia bez nutného dôvodu by mala byť odsúdená.

Zhltne Rusko celú Ukrajinu?

Predpovedať, o čo pôjde Putinovi, sa nevypláca. Nevieme to. Hlavné možnosti sú zrejme tri, mysli si Dag Daniš. Prvou a najmenej zlou by bolo to, že ide len o obmedzený úder, zameraný na zničenie ukrajinskej vojenskej infraštruktúry (ktorú Rusko vyhlásilo za hrozbu pre svoju bezpečnosť) a elimináciu letísk, cez ktoré prúdili na Ukrajinu zbrane. S tým, že po odzbrojení Kyjeva by sa Rusi stiahli na východ Ukrajiny. S elasticky rozširovanými hranicami dvoch „republík“, ktoré uznali.

Druhou možnosťou je pokus Ruska zhltnúť celú Ukrajinu. Dosadiť bábkovú vládu. A federalizovať ukrajinský štát – so silným postavením východných ruskojazyčných oblastí. Podobné scenáre by si potom mohli Rusi vynucovať v ďalších susedných krajinách s ruskou menšinou.

Súbežné zóny konfliktu

Treťou a najhoršou možnosťou je to, že podľa Daga Daniša sledujeme začiatok širšieho svetového konfliktu. Ak má Rusko strategické dohody s Čínou (najväčšou svetovou ekonomikou a vojenskou veľmocou) a Iránom, hrozilo by otváranie viacerých zón konfliktu súbežne. Rusko by mohlo tlačiť na východné krídlo NATO. Hoci len hrozbou cielených úderov na vojenské ciele. Čína by sa mohla pokúsiť ovládnuť Taiwan, kórejský polostrov a Juhočínske more.

V takomto prípade by už nešlo len o taktické kroky Ruska (konanie pod tlakom, ako to vykresľuje Putin), ale o strategické. Teda o pokusy Rusov a Číňanov preformátovať pomery síl v Európe a v Ázii. Moskva a Peking začiatkom februára vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsudzujú vojenskú politiku Spojených štátov v Európe, na Blízkom východe, Strednom východe a v juhovýchodnej Ázii a žiadajú reformu medzinárodného poriadku, podotýka Dag Daniš.

Čína už využila napätú situáciu, jej bojové lietadlá manévrujú v blízkosti Taiwanu.

Možné je aj to, že v hre sú (alebo budú) všetky tri scenáre. A výsledok bude závisieť od zásadných rozhodnutí Spojených štátov. Teda od toho, či budú ochotné vrhnúť všetky sily – a všetky sily spojencov – do vojenskej obrany svojich pozícií v Európe a Ázii súbežne.

Alebo nie. A pokúsia sa o čiastkové dohody. Aby predišli najhoršiemu: aliancii Čína – Rusko.

Nočné mory USA

Zahraničná a bezpečnostná politika Spojených štátov má už desaťročia dve nočné mory. Jednou je pevné partnerstvo Nemecka (Európy) a Ruska, popri ktorom by už boli Američania okrajovým európskym hráčom. Druhou je spojenectvo dvoch najväčších mocností Európy a Ázie – Ruska a Číny.

V takom prípade by Američania strácali hegemóniu na eurázijskom kontinente. A silne otázna by bola aj ich pozícia na západnom okraji Európy, poznamenáva Dag Daniš. Francúzi a Nemci sa už roky pokúšajú mocensky emancipovať EÚ a európsky pilier NATO – a obmedziť vojenskú dominanciu Američanov a Britov na kontinente...

Najhoršie na tom je, že v tomto konflikte veľmocí budú najviac krvácať naši susedia. Ukrajinci. Američania, Briti a Kanaďania, ktorí sa hrali na vojnových jastrabov, nemajú v úmysle priveľmi riskovať. Ich vojakmi, ktorých masívne vyzbrojovali a vyzbrojujú a ktorí majú spôsobiť Rusom straty, sú Ukrajinci.

Dalo sa tomu vyhnúť

Smutné je aj to, že vojne vo východnej Európe sa možno dalo vyhnúť.

Rusko žiadalo bezpečnostné záruky, zastavenie rozširovania NATO a dohody v Európe. Niektoré boli celkom nereálne, o iných sa dalo rokovať. Aj sa rokovalo. No nemecké a francúzske pokusy boli príliš slabé na to, aby sa pokračovalo k výsledkom. Američania na väčšinu požiadaviek Ruska zas zareagovali strohým nie…

Zlomové vyhlásenie

Nasledovalo zlomové vyhlásenie Putina, dokresľuje ďalej situáciu Dag Daniš. Hovoril o zámeroch ukrajinskej a americkej vlády vyzbrojovať Ukrajinu, hovoril o hrozbe taktických raketových a možno aj jadrových zbraní na Ukrajine, ktoré vraj budú namierené na Rusko. A o údajných cieľoch NATO vytláčať Rusov z Krymu, Donecka a Luhanska. Uzavrel to tým, že to všetko je pre Rusko a ruské menšiny na Ukrajine neprijateľné.

Ukrajinská vláda aj po tlaku domácich elít a oligarchov odmietala zmenu kurzu. Naopak, požiadala svet (vrátane Slovenska) o podporu jej „atlantických ambícií“.

Výsledkom je neprijateľná vojenská agresia Ruska na Ukrajine, ktorej rozsah a ciele nevieme odhadnúť. Môžeme len dúfať, že neprekročí rámec obmedzenej a kontrolovanej konvenčnej vojny.

Dôsledky pre Európu

Podľa Daga Daniša takisto môžeme len dúfať, že náklady konfliktu budú pre nás Európanov únosné.

Žiaľ, nie je to celkom v našich (európskych) rukách.

Už dnes je celkom isté, že ťažisko nákladov na odvetu Západu proti Rusku ponesú Európania. Po finančných sankciách budú nasledovať aj tie účinnejšie a pre Európu bolestivejšie – obchodné. Tlak na Rusko cez sankcie bude nevyhnutný, ale drahý.

Obchodné vojny ešte viac zatlačia na rast inflácie. Očakáva sa hlavne rast cien energií a potravín. A prepad reálnych príjmov a finančného majetku Európanov.

Popritom európske krajiny čaká zvyšovanie výdavkov na obranu, podčiarkuje Dag Daniš.

Utečenecká kríza

Ďalším problémom, aj keď zvládnuteľným, bude utečenecká vlna z Ukrajiny. Od roku 2014 väčšina utečencov z Ukrajiny, najmä z Doneckej a Luhanskej oblasti, smerovala do Ruska. Dnes sa to asi otočí.

A nakoniec: EÚ a jej západoeurópsky klub budú musieť zabudnúť na emancipáciu Únie. A na zreformovanie vojenských vzťahov so Spojenými štátmi tak, aby boli rovné a partnerské.

Bol už rozhodnutý

Západoeurópske štáty sa všetkým spomínaným následkom pokúšali vyhnúť. Presadzovali rokovania s Ruskom o novom bezpečnostnom modeli pre Európu. No neuspeli. Možno aj preto, že Putin bol už pred posedeniami s Macronom a Scholzom rozhodnutý pre vojenské riešenie, konštatuje Dag Daniš.

Ukrajinci narazili na ruskú oceľ

Svet má za sebou jeden z ťažších týždňov. Ukrajinci narazili na ruskú oceľ. V Európe je vojna, ktorá si vyžiada obete a vysoké náklady. Západná spoločnosť už nie je taká slobodná, otvorená a suverénna ako kedysi, dodáva v komentári Dag Daniš.

(Medzititulky red. HD.)

Pozor, je tu cenzúra!

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Vždy sme boli radi, ak ste si naše články zdieľali aj na FB. Tam sa ich však vďaka cenzúre a brigádnickým udavačom „závadného obsahu“ zjavuje čoraz menej. My však odmietame tak cenzúru, ako predstavu podľahnúť udavačom, samozvaným, no dočasným majiteľom a strážcom jedinej – ich – prípustnej pravdy.

Na FB zostávame s tým, čo nám „dovolia“, na Telegram prechádzame so všetkými článkami bez cenzúry.

Nájdete nás tu: https://t.me/hlavnydennik

Ďakujeme za vaše nové a pribúdajúce návštevy. Redakcia HD.