Zníženie napätia podľa Rusov: Ruský minister obrany Sergej Šojgu navrhol západným krajinám, aby prispeli k zníženiu napätia tým, že prestanú vyzbrojovať Ukrajinu, píše echo24.cz.
Kyjev a väčšina západných štátov na čele s USA naopak pokladajú vojenskú pomoc Ukrajine, vrátane dodávok zbraní a munície, za dôležitú súčasť odstrašenia Ruska od napadnutia susednej krajiny. Pri ukrajinských hraniciach Moskva sústredila desiatky tisíc vojakov.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu po stretnutí s britským ministrom obrany Benom Wallacom v Moskve povedal: „Zo svojej strany by sme chceli navrhnúť, aby ste tiež prispeli svojím vkladom k zníženiu tohto napätia zastavením dodávok zbraní Ukrajine. Zo všetkých strán sa to deje, robí sa to verejne. Robí sa to demonštratívne. Dosť dobre nie je jasné, kvôli čomu. Tiež by sme chceli pochopiť, prečo Británia poslala svoje špeciálne sily na Ukrajinu a dokedy tam budú?“
Spolupráca takmer na nule
Šojgu sa tiež posťažoval, že vzájomná spolupráca medzi Moskvou a Londýnom „je takmer na nule a čoskoro klesne pod túto hranicu“. Wallace naopak povedal svojmu ruskému náprotivku, že ich moskovská schôdzka by mohla poslúžiť na vyriešenie mnohých problémov prostredníctvom diplomacie. „Dúfam, že tým, že sa dnes porozprávame, dokážeme vyriešiť množstvo nastolených problémov," - povedal na úvod stretnutia britský minister. Opäť zdôraznil význam diplomacie a opatrení na budovanie vzájomnej dôvery.
Peskov: Rusko nikoho neohrozuje
Wallace pred cestou do Rusku uviedol, že situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je čím ďalej napätejšia. V západných krajinách a v Kyjeve sa hovorí o možnom vpáde Ruska na Ukrajinu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil takéto tvrdenia za neopodstatnené zvyšovanie napätia. Zdôraznil, že Rusko nikoho neohrozuje.
Peskov nevylúčil pravdepodobnosť provokácií, ktoré by mali dokázať oprávnenosť podobných vyhlásení a výstrah. Varoval, že prípadný pokus silou vyriešiť konflikt medzi Kyjevom a proruskými separatistami na východe Ukrajiny by mal tie najvážnejšie následky.
Západ varuje
Západ naopak varuje Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo povstanie separatistov na východe Ukrajiny, že prípadná invázia na Ukrajinu by viedla k doteraz nevídaným sankciám a dôsledkom.
Rozhodnutie je výlučne na ruskom prezidentovi
Šéf nórskej spravodajskej služby, viceadmirál Nils Andreas Stensoenes odhaduje, že z operačného hľadiska je všetko pripravené pre široké spektrum ruských vojenských operácií proti Ukrajine, a zdôraznil, že rozhodnutie je iba vecou Kremľa.
„(Rusi) majú všetko, čo potrebujú, aby zvládli všetko, od menšej invázie na východe, menších útokov všade po celej Ukrajine až po veľkú inváziu a prípadnú okupáciu Ukrajiny či jej častí," povedal.
Ako ďalej pokračoval šéf nórskej spravodajskej služby, „teraz je primárne na prezidentovi (Vladimírovi) Putinovi, aby si vybral, čo chce urobiť“.
Moskva má podľa viceadmirála pri hraniciach s Ukrajinou viac ako 150-tisíc vojakov, najmodernejšie zbrane i všetku potrebnú logistiku. „Je ťažké povedať, či (útok) je alebo nie je pravdepodobný, pretože rozhodnutie je výlučne na ruskom prezidentovi," poznamenal.
Pred reálnym rizikom nového konfliktu varoval aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena by ruská invázia na Ukrajinu mohla začať kedykoľvek, uzatvára echo24.cz.
(Medzititulky red. HD.)
Pomáhame si navzájom
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.