Názor Jozefa Lenča (Pravda)

Trend rastu Smeru bol už niekoľko mesiacov zjavný. Väčšina relevantných politických strán dlhodobo robila „kus dobrej roboty" v prospech Smeru a jediným politikom, ktorý húževnato kráčal za svojím cieľom (hoci cez mŕtvoly), bol Robert Fico, píše politológ Jozef Lenč v článku Prieskum Median: Dosahy krátkej pamäte a nevzdelanosti, uverejnenom v denníku Pravda.

Memento pre spoločnosť

Pri pohľade na akékoľvek výsledky prieskumov by sme nemali zabúdať, že sú najmä obrazmi aktuálnych názorov verejnosti. Nemôžu slúžiť na to, aby sa prostredníctvom nich akokoľvek predpovedala budúcnosť. Tobôž nie vytvárali súdy o tom, ako sa ľudia zachovajú o niekoľko mesiacov či rokov. Ich hlavným prínosom je, že ukazujú trendy v preferenciách voličov a postojoch verejnosti k politických otázkam a (ne)realizovaným politikám. Do veľkej miery sú aj mementom toho, kam spoločnosť smeruje, konštatuje Jozef Lenč.

Smeroval do zabudnutia... a teraz je prvý

V prípade dosiaľ posledného prieskumu agentúry Median viacerých vydesí (či aspoň nepríjemne prekvapí) aktuálny líder voličských preferencií. Len rok na to, čo Smer-SD smeroval do zabudnutia, je prvý, a to isto spôsobí „slušnejšej“ časti Slovenska menší závrat. Lenže trend rastu Smeru bol už niekoľko mesiacov zjavný, pripomína Jozef Lenč.  

„Kus dobrej roboty“

Väčšina relevantných politických strán dlhodobo robila „kus dobrej roboty" v prospech Smeru a jediným politikom, ktorý húževnato kráčal za svojím cieľom (hoci cez mŕtvoly), bol Robert Fico. A tak v týchto dňoch môžu na Súmračnej otvárať šampanské (prípadne poslať ďakovnú bonboniéru do centrál Hlasu-SD alebo OĽaNO) a aj v reálnejších kontúrach premýšľať o potenciálnej vládnej budúcnosti.

Nepresvedčivosť premiéra

Uplynulý rok rozhodne nebol jednoduchý. Vládnej koalícii nepomohla ani zmena na poste predsedu vlády. Podľa Jozefa Lenča Eduard Heger nedokázal adekvátne reagovať na bipolárne správanie a politické vnuknutia „tieňového premiéra“ Igora Matoviča, ba ani presvedčiť verejnosť, že je to on, kto rozhoduje o vládnych politikách. Zostal len pri frázovitých volaniach po úcte, za ktoré zaplatíme účty o pár rokov všetci.

Peter Pellegrini sa utápal v beznádeji neexistujúcej politickej vízie pre Slovensko, ktorá by bola uveriteľnou alternatívou ficovsko-matovičovskej deštrukcie demokracie.

A čo sa zmenilo?

Za rok 2021 sa však predsa niečo výrazne zmenilo. Kam sme sa (ne)posunuli, najlepšie zobrazujú voličské preferencie obyvateľstva. Od januára 2021 do februára 2022 sa preferencie vyvíjali takto: Smer-SD +7,4 percenta (nárast o 90 percent), Hlas-SD –8,2 percenta (pokles o 38 percent), SaS +1,7 percenta, PS + 4,35 percenta (nárast o 70 percent), OĽaNO a kol. –5,4 percenta, Sme rodina +0,1 percenta, Republika (exkotlebovci) zisk 5,7 percenta, Kotlebovci-ĽS NS –5,1 percenta.

Strata pamäte

Napriek tomu, že podpora Progresívneho Slovenska môže vzbudzovať isté nádeje (rovnako ako aj úpadok extrémne populistickej a nedemokratickej eseročky Igora Matoviča), faktom ostáva, že výrazne posilňuje segment, ktorý neponúka víziu európskej budúcnosti. Ba naopak. Je tým najhorším, čo bolo súčasťou politickej minulosti Slovenska pred rokom 1989 a po ňom. Je priamym dôkazom straty pamäte, ktorej dôsledkom môže byť opakovanie tristných rokov minulosti, podotýka Jozef Lenč.

Nevzdelanosť a návrat do minulosti

Dôkazy onoho smerovania môžeme vidieť v dosiaľ nedostatočne komunikovanom pokračovaní prieskumu agentúry Median ako atraktívne preferencie politických strán. Odpovede verejnosti na ďalšie otázky svedčia o tom, ako sa v spoločnosti darí šíriť dezinformácie. Ako u nás kvôli nekvalitnému vzdelaniu a spomienkovému optimizmu silnejú hlasy podkopávajúce a nebezpečne zrádzajúce strategické záujmy Slovenska.

Ako „čierni pasažieri“

Z prieskumu vzišlo, že 16 rokov po našom vstupe do EÚ a NATO (kde sme často pôsobili skôr ako čierni pasažieri než ako zodpovední členovia) až 48 percent (v prípade NATO), teda väčšina populácie prechováva nedôveru k tejto organizácii, ktorá je kľúčová pre našu bezpečnosť a jediná racionálna voľba jej garancie.

Ak sa na čísla ohľadom NATO pozrieme cez prizmu politických strán, poznamenáva ďalej Jozef Lenč, vidíme, že najnižšia dôvera je pri stranách/hnutiach Kotlebovci-ĽS NS 10 percent, Republika 12 percent, Smer-SD 22 percent a Hlas-SD 34 percent, čo najmä v prípade deklaratívnych tvrdení Smeru a Hlasu, že podporujú naše členstvo v NATO a ich „závislosti“ od robenia populistickej politiky nepôsobí vôbec dobre. A nedáva záruky, že v prípade neodolateľnej túžby po moci a facebookovej popularite, ktoré prevýšia zodpovednú politiku za budúcnosť Slovenska, nepodľahnú obe strany volaniu „vox populi“ a nebudú spolu s dvomi neofašistickými stranami iniciovať vystúpenie SR z NATO.

Politika strachu

Podľa Jozefa Lenča sa ešte výraznejšie „politika strachu" vezúca sa na vlnách konšpirácií prejavila v postojoch verejnosti k bezpečnostnej spolupráci Slovenska s USA a k obrannej dohode s USA. V oboch prípadoch je proti až 52 percent (spolupráca), resp. 54 percent (dohoda) respondentov prieskumu.

Ak sa opäť pozrieme na politické strany, tak vidíme, že proti dohode je 76 percent voličov Hlasu-SD, 79 percent Smeru-SD, 83 percent Republiky a 83 percent K-ĽS NS. A to napriek tomu, že za vlády Smeru-SD sa podpísala najväčšia (čo sa týka platby) dodávka zbraní z USA pre Slovensko, čím sa zvýraznila práve oná bezpečnostná spolupráca medzi USA a Slovenskom.

Resumé

Na záver možno už len skonštatovať, že vďaka nástupu sociálnych sietí, na ktoré nedokázali adekvátne odpovedať reformy vzdelávacieho systému, ba ani demokratické politické strany, sa dnes darí populistom podrývať strategické záujmy Slovenska a mentálne vracať spoločnosť pred rok 1989, dodáva Jozef Lenč.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom 

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.