Aktuálne a rýchlo eskalujúce napätie medzi USA a Ruskom v súvislosti s Ukrajinou ovládlo v posledných týždňoch medzinárodné titulky a pohlo akciovými trhmi. V skutočnosti má svoje korene v sérii akcií a opomenutí NATO po zániku Sovietskeho zväzu v rokoch 1989/91. Na ruskej strane je rozšírený názor, že Moskva bola zavádzaná Washingtonom aj NATO, všadeprítomná malátnosť o porušení dôvery a porušení „džentlmenskej dohody“ o základných otázkach národnej bezpečnosti.

Zatiaľ čo USA protestujú, že nikdy nedali Gorbačovovi záruky, že NATO sa nebude rozširovať na východ, odtajnené dokumenty dokazujú opak. Ale aj pri absencii odtajnených dokumentov a súčasných vyhlásení politických lídrov v rokoch 1989/91, vrátane ministra zahraničných vecí Jamesa Bakera a nemeckého ministra zahraničných vecí Hansa-Dietricha Genschera, je až príliš zrejmé, že existuje hnisajúca rana spôsobená expanziou NATO na východ za posledných 30 rokov.

Tá nepochybne negatívne ovplyvnila pocit bezpečia v Rusku. Žiadna krajina nemá rada obkľúčenie a zdravý rozum by nám mal povedať, že by sme možno nemali provokovať ďalšiu jadrovú mocnosť. Provokácie NATO sú prinajmenšom nerozumné; prinajhoršom by mohli predznamenať apokalypsu.

My na Západe sa hráme na neviniatka a tvrdíme, že neexistoval žiadny podpísaný zmluvný záväzok, že záruky neboli vytesané do kameňa. Reálna politika nám však hovorí, že ak jedna strana poruší svoje slovo, ak bude konať spôsobom, ktorý je v rozpore s duchom dohody a prvoradým princípom dobrej viery (bona fide), bude to mať politické dôsledky.

Západ si svedomito nárokuje právo podvádzať iných

Zdá sa však, že my na Západe sme si tak zvykli na to, čo by som nazval „kultúrou podvádzania“, že reagujeme prekvapene, keď iná krajina jednoducho neprijme, že sme ju v minulosti podviedli. A že bez ohľadu na toto porušenie dôvery by mali akceptovať „nový normál“ a pokračovať v „obvyklom chode“, akoby sa nič nestalo. 

Naši lídri v USA, Spojenom kráľovstve a EÚ tvrdia, že majú čisté svedomie a odmietajú brať do úvahy skutočnosť, že druhá strana sa cíti nepríjemne, keď ju oklamali. Racionálny človek by sa pozastavil a pokúsil sa rozptýliť „nedorozumenie“. Napriek tomu sa americká kultúra podvádzania stala pre nás takou druhou prirodzenosťou, že si ani neuvedomujeme, kedy podvádzame niekoho iného, ​​a zdá sa, že nedokážeme pochopiť, že popieranie našich činov a porušovanie našich slov uráža.

Kultúra podvádzania patrí do rodiny doktríny „výnimočnosti“. Svedomito si nárokujeme právo podvádzať iných, ale nepripúšťame, že iní môžu podvádzať nás. Ide o druh predátorského správania, ktoré sa nepodarilo vykoreniť ani náboženstvu, ani civilizácii. Zavádzame operácie pod falošnou vlajkou a obviňujeme druhú stranu z toho istého. 

CIA a MI5 boli pri toľkých príležitostiach prichytené pri čine, no zdá sa, že nikto sa nepýta, či je takéto správanie z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne, či je naša dôveryhodnosť narušená.

Špinavé triky a podvádzanie USA povýšili na kultúru

Jedným z vysvetlení tohto druhu správania je možno to, že sme povýšili kultúru podvádzania na druh sekulárnej cnosti – ekvivalent prefíkanosti, odvahy a drzosti. Považuje sa to za pozitívnu vlastnosť, keď je líder „prefíkanejší“ a „záludnejší“ ako jeho súper. Názov hry je získavať body v atmosfére večnej súťaže, kde neexistujú žiadne pravidlá. 

Naši geopolitickí konkurenti sú práve takí – rivali – a o bratríčkovanie s protivníkmi nie je vôbec záujem. Spolupráca je nejakým spôsobom vnímaná ako „slabá“, ako „neamerická“. „Špinavé triky“ sa nepovažujú za nečestné, ale za šikovné, ba dokonca vlastenecké, pretože ich cieľom je presadzovať ekonomické a politické záujmy našej krajiny. 

Istým spôsobom sú „špinavé triky“ vnímané v pozitívnom svetle, ako rafinované, dômyselné, dobrodružné, ba až vizionárske. Tento kuriózny prístup k realite je umožnený poddajnými a spoluvinnými korporátnymi médiami, ktoré neklamú a namiesto toho šíria „falošné správy“ a potláčajú nesúhlasné názory. 

Pokiaľ jednotlivec nemá duchaprítomnosť na vykonanie vlastného výskumu a na prístup k iným zdrojom informácií, je chytený do propagandistického webu.

Američania si kultúru podvádzania cibria už 200 rokov

Vláda USA praktizuje túto kultúru podvádzania vo svojich medzinárodných vzťahoch už viac ako 200 rokov, najmä vo vzťahoch s prvými národmi kontinentu, ktorým sa znova a znova klamalo a ktorých pozemky a zdroje boli nehanebne ukradnuté. 

Ako napísal Martin Luther King Jr. v „Prečo sa nemôžeme dočkať“, „Náš národ sa zrodil v genocíde“. Koľko „indiánskych“ zmlúv bolo znovu a znovu porušených? A keď protestovali Siouxovia, Kríovia a Navahovia, zmasakrovali sme ich. Pozri štúdie Subkomisie OSN pre podporu a ochranu ľudských práv. 

Táto „kultúra podvádzania“ je zdokumentovaná nespočetnekrát v súvislosti s Monroeovou doktrínou a vzťahmi USA s Mexikom, Latinskou Amerikou, Havajom, Filipínami atď.

Chýba diskusia o sebaurčení národov

Jedným z prvkov, ktorý v diskusii o Ukrajine úplne chýba, je právo na sebaurčenie národov. Rusi na Ukrajine nepochybne nie sú len menšinou, ale tvoria „ľud“ a ako takí majú Rusi v Donecku, Lugansku a na Kryme právo na sebaurčenie, ktoré je zakotvené v Charte OSN a v článku 1 spoločné pre Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach (ICCPR) a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. 

Až do zámerne protiruského štátneho prevratu vo februári 2014 žili Ukrajinci a Ruso-Ukrajinci vedľa seba v relatívnej harmónii. Majdan so sebou priniesol rusofóbne prvky, ktoré boli odvtedy umocnené systematickou vojnovou propagandou a podnecovaním nenávisti, pričom oba tieto prvky zakazuje článok 20 ICCPR. 

Nie je teda isté, či sa Rusi na Donbase cítia dostatočne bezpečne na to, aby chceli naďalej žiť s Ukrajincami, ktorí boli a sú podnecovaní k nenávisti k nim. Ešte v marci a júni 1994 som ako zástupca generálneho tajomníka OSN sledoval parlamentné a prezidentské voľby na Ukrajine. Cestoval som po krajine. Nebolo pochýb o tom, že rusky hovoriaci ľudia majú hlboký zmysel pre ruskú identitu.

Inštalácia západných bábok

Dnes by na Ukrajine nedošlo ku konfliktu – hoci Kyjev aj Moskva popierajú, že by invázia hrozila – keby Barack Obama, námestníčka ministerky zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nulandová a niekoľko európskych lídrov nedestabilizovali demokraticky zvolenú vládu Viktora Janukovyča a nezorganizovali vulgárny prevrat na inštaláciu západných bábok. 

Zrátané a podčiarknuté: zasahovanie Západu do vnútorných záležitostí iných štátov sa môže vypomstiť a kultúra podvádzania a klamstva, ktorú naďalej uplatňujeme, znemožňuje dosiahnutie trvalo udržateľných riešení. Charta OSN, jediný mandát podporujúci existujúci „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, má potrebné mechanizmy na vyriešenie našich rozdielov na základe princípov suverénnej rovnosti štátov a sebaurčenia národov.

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.