Názor Josefa Krausa (TichysEinblick)

V tieni konfliktu na Ukrajine vznikla nová brizantná situácia: medzi Ruskom na jednej strane a Fínskom a Švédskom na strane druhej. Obe škandinávske krajiny sa cítia byť ohrozené Ruskom.

Vo veľkej časti politiky, dokonca aj medzi inak nepriateľsky naladenými nemeckými stranami, ako je ľavica a AfD, v časti médií, verejnosti a politológov sa v otázke vzťahu Západu k Rusku zakorenil určitý naratív.

V skratke ide o toto: Súčasná politika Ruska a Putina je (psycho)logickým dôsledkom porušenia sľubu a expanzie Západu na Východ. Západ, presnejšie USA, EÚ a najmä Nemecko, sľúbili Sovietskemu zväzu, ktorý v roku 1990 ešte existoval, že sa zdrží akejkoľvek expanzie na východ a ponechá ruské sféry vplyvu nedotknuté.

Následným prijatím bývalých sovietskych republík (Estónsko, Lotyšsko, Litva) a bývalých členov Varšavskej zmluvy (Poľsko, Česká republika a Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko) do EÚ a NATO Západ porušil svoje slovo - údajne dominovali hegemonistické túžby USA.

Fantómové bolesti Ruska

Odvtedy Rusko trpí fantómovými bolesťami, „ruská duša" je zranená. Ruskú frustráciu v roku 2014 ešte viac prehĺbili ponuky Západu, aby sa bývalá sovietska republika Ukrajina pripojila k EÚ a NATO.

V tieni konfliktu na Ukrajine vznikla nová brizantná situácia v dvoch prímorských štátoch Baltského mora. Konkrétne medzi Ruskom na jednej strane a dvoma škandinávskymi krajinami Švédskom a Fínskom na strane druhej. Obe krajiny sú členmi Európskej únie od roku 1995. Obe škandinávske krajiny si teraz môžu veľmi konkrétne predstaviť, že sa stanú členmi NATO. Dve krajiny, ktoré od druhej svetovej vojny zaujímajú jednoznačne neutrálne-pacifistické stanovisko.

Švédsko a Fínsko sa cítia byť ohrozené Ruskom

Obe krajiny sa cítia byť ohrozené Ruskom. Je pravda, že Švédsko bolo po stáročia dominantnou mocnosťou medzi pobrežím Baltského mora a až do roku 1721 prebiehali švédsko-ruské vojny. Zdá sa, že je to už za nami. Avšak: Na jeseň 2014 Putin nechal v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Severným a Baltským morom krúžiť bombardéry a stíhačky. Ruské lietadlá niekoľkokrát prenikli do švédskeho vzdušného priestoru a ruské ponorky vplávali do švédskych teritoriálnych vôd.

Námorné manévre

Počas ruských námorných manévrov v auguste 2019 Putin zmobilizoval v Baltskom mori viac ako 10 000 vojakov, ako aj 69 lodí a 58 lietadiel. V roku 2017 sa Čína už zúčastnila na menších ruských manévroch v Baltskom mori s tromi vojnovými loďami. Švédsko má dokonca podozrenie, že Rusko túži po švédskom ostrove Gotland.

Zvýšili rozpočet na obranu a nakúpili zbraňové systémy

Preto krajina zvýšila svoj rozpočet na obranu približne o 40 percent. V roku 2018 bola opäť zavedená povinná vojenská služba, ktorá bola pozastavená v roku 2010. Zároveň sa v USA nakupujú zbraňové systémy: systémy protivzdušnej obrany Patriot, vrtuľníky Black Hawk a stíhačky F-35, ktoré majú nahradiť zastarané stíhačky Saab 340F.

Fínsko s obavami hľadí na Moskvu

Fínsko má najdlhšiu hranicu s Ruskom spomedzi všetkých členských štátov EÚ, a to 1 300 kilometrov. V tejto súvislosti je celkom pochopiteľné, že Fíni, podobne ako ich sused Estónsko, s obavami hľadia na Moskvu. Nemá to však nič spoločné so západným alebo dokonca americkým expanzionizmom, či s nedostatkom empatie voči Rusku.

Ale to, čo sa v súčasnosti deje vo východnej Európe, má znaky veľkého konfliktu. Rusko zhromažďuje na svojej západnej hranici s bývalou sovietskou republikou Ukrajina sily, ktorých počet sa odhaduje na 100 000 vojakov. Zo dňa na deň sa táto hrozba môže zmeniť na vojnu na území Ukrajiny.

EÚ je len „divákom za plotom“

Európska únia je len „divákom za plotom“, rovnako ako nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková so svojou ilúziou "hodnotovo orientovanej" zahraničnej politiky.

Putinovým protivníkom je prezident USA. Dúfajme, že sa títo dvaja pokojne rozhodnú, ako ďalej postupovať. Nemecko a EÚ, ktorej členmi sú Fínsko a Švédsko, sa zatiaľ môžu oprieť len o USA, uzatvára svoj komentár Josef Kraus.

(Medzititulky red. HD.)

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.