Prežívame najdôležitejší zápas o slovenskú suverenitu a o ideály Novembra 1989
05 | 01 | 2022 I Ivan Brožík

Eduard Chmelár si myslí, že odpor proti vojenskej dohode s USA predstavuje najdôležitejší zápas o ideály spojené s rokom 1989.

To, čo prebieha momentálne na Slovensku, nie je polemika o jednej medzinárodnej zmluve, ale najdôležitejší zápas za suverenitu Slovenskej republiky od vyhlásenia ho nezávislosti v roku 1993.

"To, čo predstavili minulý mesiac verejnosti ministri obrany a zahraničných vecí Jaro Naď a Ivan Korčok, nie je návrh na uzavretie „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA“ (ako znie jej oficiálny názov)." Píše slovenský publicista Eduard Chmelár pre český web  casopisargument.cz.

Diktát USA

"Je to bezprecedentný diktát Spojených štátov, ktorý bude mať nezvratné ďalekosiahle dôsledky pre život občanov Slovenskej republiky a jeho hlavným alebo (povedzme si uprímne) jediným cieľom je vytvoriť podmienky pre rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky."

Lživá propaganda

"Argument o ponúknutej pomoci vo výške 100 miliónov dolárov je ponižujúcou demagógiou, pretože z údajov vplyvného odborného časopisu Defence Newsjasne vyplýva, že z tejto sumy dostane Slovensko na opravu letísk len štvrtinu, zatiaľ čo 75 percent z nej investujú Američania prakticky do vlastnej vojenskej infraštruktúry." Píše v citovanom článku Eduard Chmelár.  Čo je však podľa neho ešte horšie, je to, že ak Slovenská republika ratifikuje takýto typ dohody, nebudú ho z neho vyplývať žiadne práva, ale iba povinnosti." 

Porovnanie so zmluvou o sovietskej okupácii a nacistickou vazalskou zmluvou

"Mám dôvodné podozrenie, že šéf rezortu obrany Jaro Naď pri jeho uzatváraní nesledoval štátne zájmy Slovenskej republiky. Neošetril prakticky nič, čo z hľadiska legitímnych záujmov štátu potrebujeme ochrániť. So zdesením musím skonštatovať, že aj okupačná Zmluva medzi vládou ČSSR a vládou SSSR o podmienkách dočasného pobytu sovietskych vojsk na našom území vyznieva výhodnejšie ako súčasný návrh. Sovietske vojská a ich rodinní príslušníci sa v nej zaviazali zachovávať právny poriadok ČSSR, znášať všetky náklady, nahradiť prípadné škody vyplývajúce z pobytu a rešpektovať právomoc česko-slovenskej jurisdikcie pri trestných činoch spáchaných príslušníkmi armády SSSR. Nič z toho neplatí v prípade amerických vojakov."

Ani s nacistami taká zmluva nebola

Eduard Chmelár však zatína ešte hlbšie: "...musím s plnou vážnosťou konštatovať, že predložený návrh má najviac paralel so Zmluvou o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z 23. marca 1939. V článku 2 tejto zmluvy sa hovorí, že v pásme od západnej hranice Slovenského štátu po východný okraj Malých Karpát má nemecká branná moc právo kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a slovenská vláda je povinná dať ho k dispozícii potrebné pozemky. Prakticky to isté obsahuje návrh zmluvy s USA, ale s tým, že kým nacisti sa uspokojili so Záhorím, Američania pôsobnosť takéhoto režimu rozšírili na celé Slovensko. Mimochodom, hoci prvé správy o existencii letiska v Kuchyni, ktoré by mali prevziať USAF (Vzdušné sily Spojených štátov), pochádzajú z roku 1922, na vojenskú základňu ju prebudovala až nemecká Luftwaffe na základe zmluvy o prenájme letiska medzi ministerstvami obrany Tretej ríše a Slovenského štátu. Obdobný vzťah by mal platiť aj medzi SR a USA."

Rozhodnúť by malo referendum

"Ak sme len minulý rok inštalovali Pamätný deň odchodu sovietskych vojsk z nášho územia a dnes sa sem hŕstka lokajov usiluje dostať americké, nič sme z tejto historickej skúsenosti nepochopili. V novembri 1989 sme neštrngali za to, aby sme vymenili hegemóna, ktorý bude kontrolovať Slovensko, ale aby sme sa navždy oslobodili od cudzej nadvlády. Rovnako sme sa netešili zo strihania ostnatých drôtov pri Devíne, aby sme ich premiestnili do Vyšného Nemeckého, ale preto, že sme už nechceli žiť za akoukoľvek železnou oponou a zbytočne si vytvárať nepriateľov, chceli sme budovať priateľstvo so všetkými národmi, ktoré o to stojí. Ak sme suverénny štát, je zbytočné hádať sa o to, či má aj naša zahraničná politika proamerická alebo proruská, lebo ona je povinná v prvom rade chrániť štátne zájmy Slovenskej republiky. A táto zmluva nie je v našom záujme."

Príklad z civiizovaného Bulharska

"Bulharský minister obrany Stefan Janev koncom minulého roku vyhlásil, že nie je potrebné rozmiestňovať americké jednotky v jeho krajine. „Takéto rozhodnutie by nezodpovedalo národným záujmom Bulharska.“ Zdôraznil, že takýto postup má potenciál viesť k nežiaducemu zvýšeniu napätia v regióne a pod to sa ako zodpovedný politik nepodpíše. Porovnajte si to s našimi panáčikmi, ktorí pritakali Washingtonu úplne na všetko a hanebne zneužili lockdown, ktorý znemožňuje konanie demonštrácií, ale aj Vianočný čas na formálne dvojtýždenné „pripomienkové konanie“. Lenže ak sa v tomto prípade spoliehali na to, že Slovákov cez sviatky uspia, strašne sa prepočítali." myslí si Eduard Chmelár.

(Medzititulky red. HD, kompletná verzia článku, redakciou HD kráteného je tu.)

Ján Čarnogurský nazval ministra obrany podvodníkom
Ján Čarnogurský: "Podvodník Jaroslav Naď" Minister obrany Jaroslav Naď napadol na svojej sociálnej sieti Branislava Fábryho a Slovensko-ruskú spoločnosť označil za Ruskom platenú mimovládku. Potom ten nápis stiahol. "Tým, ktorí čítali Naďov... Čítať ďalej
05 | 01 | 2022 | Ivan Brožík

________________

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.