Keď sa katastrofálne predsedníctvo Slovinska v Európskej rade chýli ku koncu, europoslanci sú po sérii provokácií od premiéra Janeza Janšu odhodlaní začať balkánskemu štátu sťažovať život, konštatuje pre RT historik a bývalý politik Paul A. Nuttal.
Trhlina v srdci Európskej únie
Nie moc po chuti liberálnemu krídlu EÚ
Mnohí na arcifederalistickom liberálnom krídle EÚ od začiatku spochybňovali vhodnosť Slovinska na predsedníctvo. Bolo považované za príliš malé a príliš neliberálne. A jeho vláda sa plne neprihlásila k projektu EÚ.
Tesne pred nástupom Slovincov do prezidentského kresla totiž jeho premiér Janez Janša reagoval na kritiku Európskeho parlamentu tweetom, že jeho krajina „nie je EÚ dlžná nič. Za našu slobodu a demokraciu sme bojovali pred 30 rokmi."
Rovnako ako bývalý americký prezident Donald Trump, aj Janša má záľubu v tweetovaní a odporcovia ho posmešne poznajú ako maršala Tweeta – je to odkaz na bývalého vodcu Juhoslávie Josepa Broza Tita. V niektorých ohľadoch teda nie je ťažké pochopiť, prečo sa Brusel tak obával slovinského predsedníctva v Európskej rade.
Tŕň v oku Bruselu
Skutočným zdrojom nepriateľstva voči Janšovi je však to, že v posledných rokoch vytvoril úzke spojenectvo s maďarským Viktorom Orbánom a poľskou vládnucou vládou PiS, ktorí sú neustálym tŕňom v oku EÚ.
Janšova vláda napríklad podporila Poľsko a Maďarsko v ich boji s Bruselom o vládu zákona. Zdôraznil tiež rastúcu kultúrnu priepasť v Európe medzi východom a západom a tvrdil, že EÚ sa bude „naďalej zmenšovať“ (odkaz na Brexit), ak nebudú všetky myšlienky spravodlivo a rovnocenne vypočuté.
Počas predsedníctva svojej krajiny sa Janša zúčastnil na Demografickom summite v Budapešti aj spolu s Orbánom a vtedajším českým premiérom Andrejom Babišom, ďalším lídrom, ktorý bol často v sporoch s Bruselom.
Nežiaduce krajiny EÚ
Toto stretnutie zdôraznilo potrebu pevných hraníc a podnietilo podporu tradičnej rodinnej jednotky. Konferencia skutočne presadzovala politiku, ktorá je v rozpore s neoliberálnymi západnými hodnotami EÚ, a v Bruseli sa nepochybne považovalo za trápne, že slovinské predsedníctvo zdieľalo platformu s takými nežiaducimi krajinami EÚ.
Jednou z hlavných ambícií slovinského predsedníctva bolo posilniť užšie vzťahy medzi EÚ a štátmi západného Balkánu - Srbskom, Kosovom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Albánskom a Severným Macedónskom - s nádejou, že bude existovať nejaký konkrétny plán pre plné členstvo.
To sa však neuskutočnilo a neboli ponúknuté žiadne pevné dátumy vstupu. Viacerí západoeurópski veľvyslanci vyjadrili svoje obavy z migračných tokov, ak by štáty západného Balkánu vstúpili do bloku.
Bez ohľadu na to, čo hovorí Janša, neschopnosť dosiahnuť výrazný pokrok v tejto oblasti musela byť pre Slovincov obrovským sklamaním.
Vyšetrovacia misia v Slovinsku
V októbri Janša odpovedal na to, že Európsky parlament vyslal „pozorovateľov“ na vyšetrovaciu misiu do Slovinska, aby posúdili dodržiavanie zásad právneho štátu, tweetom, že mnohí poslanci EP sú platenými bábkami maďarského miliardára Georga Sorosa.
Tweet vyvolal pobúrenie a predseda Európskeho parlamentu David Sassoli odpovedal: „Naliehavo vyzývame Janšu, aby prestal s provokáciami voči členom Európskeho parlamentu. Útoky na členov tohto domu sú tiež útokmi na európskych občanov."
A teraz, v umierajúcich kŕčoch tohto nepokojného predsedníctva, sa poslanci EP pomstili a prejavili svoje pohŕdanie slovinskou vládou. Nedávna rezolúcia prijatá v Štrasburgu odsúdila Janšov režim za to, že nedodržiava „hodnoty EÚ“.
Text uvádza množstvo údajných priestupkov, medzi ktoré patrí nedodržiavanie zásad právneho štátu a potláčanie slobôd tlače. Všetky tieto obvinenia ohľadom Maďarska a Poľska sme už počuli. Za uznesenie hlasovalo celkovo 356 poslancov, 284 bolo proti a 40 sa zdržalo hlasovania.
Takto sa to začína
A takto to začína. Toto je úvodný ťah nadchádzajúcej kampane proti slovinskej vláde a nie je náhoda, že poslanci EP s prijatím takéhoto uznesenia čakali až do posledných dní predsedníctva.
Slovinsko je teraz pevne zaradené k Maďarsku a Poľsku a možno garantovať, že je to len začiatok kampane prenasledovania. Potom prídu požiadavky, vyhrážky a napokon zadržiavanie eurofondov. To všetko s konečným cieľom vynútiť si zmenu vlády.
Macron - hudba pre uši eurokratov
V krátkodobom horizonte môžu byť bruselskí mandaríni pokojní s vedomím, že na Nový rok preberá predsedníctvo Francúzsko. Namiesto sporu s predsedníctvom Európskej rady budú prezidenta Macrona považovať za poddajnejšieho a ochotnejšieho plniť ich príkazy.
Mnohí skutočne očakávajú, že Macron využije predsedníctvo na to, aby sa postavil na medzinárodnú scénu a presadzoval všetko, čo sa týka EÚ, čo bude hudba pre uši eurokratov a europoslancov.
Takže, zbohom Slovinsko a ahoj Francúzsko. Bolo to ťažkých šesť mesiacov a Európska únia bude chcieť zabudnúť. Toto však nebude poslednýkrát, čo počujeme o problémoch Slovinska s EÚ, pretože, ako naznačili poslanci Európskeho parlamentu, boj sa len začína.
https://www.hlavnydennik.sk/2021/12/22/biely-dom-my-nie-sme-agresivni-ale-oni
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.