Dodržiavate vianočné tradície a zvyky? Zo stredovekého traktátu mnícha Jána zistíme, že množstvo z nich pretrvalo v našich tradíciách z dávnej minulosti. Tie stredoveké teda pre portál aktuality.sk priblížila odborníčka z Historického ústavu SAV Miriam Hlavačková.
Benediktín Ján z Holešova spísal na prelome 14. a 15. storočia traktát z českého prostredia nazvaný „Štedrý večer“ (latinsky Largum sero). Venoval ho ako vianočný darček Přibyslavovi, farárovi z Lysé nad Labem.
Spolu s Přibyslavom tým urobil veľkú radosť a službu aj súčasným historikom, pretože o priebehu vianočných sviatkov zvyčajne stredoveké pramene mlčia.
Ide teda o unikátny prameň v celoeurópskom meradle. Ján z Holešova v ňom predstavil sedem najrozšírenejších vianočných zvykov, ktorých pôvod vzťahuje k oslave Narodenia Krista, hoci korene väčšiny z nich ležia hlboko v pohanskej tradícii.
Prvým zvykom, ktorí ľudia dodržiavali, bol prísny celodenný pôst, ktorý 24. decembra trval až do východu prvej hviezdy. Vtedajšia pôstna prax bola veľmi náročná – ľudia sa v priebehu roka postili vyše 150 dní!
V určité kresťanské sviatky (napr. veľkonočné obdobie) sa dodržiavali prísnejšie, tzv. úplné pôsty (ieiunium plenum) a v iné sviatky zasa miernejšie (ieiunium semiplenum, abstinentia).
Počas prísnych pôstov sa nesmelo konzumovať mäso teplokrvných zvierat a ich produktov, čiže ani vajcia, masť či mliečne výrobky. Jedlo sa jedenkrát za deň a strava pozostávala z pokrmov pripravených z obilnín, zeleniny, strukovín a chladnokrvných zvierat – rýb.
Počas miernejších pôstov bol mäsitý pokrm vylúčený, ale mohli sa jesť mliečne výrobky i vajcia.
Keďže ryba sa stala povoleným pôstnym jedlom, ponímal sa tento živočíšny druh veľkoryso – radili sa k nemu zvieratá, ktoré boli svojím spôsobom života viazané na vodu: bobry, z ktorých sa jedli zadné nohy a chvost, slimáky, žaby, raky či vydry.
Pôstne menu aristokracie a chudobných sa však výrazne odlišovalo. Tí majetnejší si mohli dopriať dovážané morské ryby alebo dunajskú jeseterovitú rybu vyzu, z ktorej ikier sa vyrábal lahodný kaviár.
Aj používaním zďaleka dovážaného korenia zdôrazňovala aristokracia svoj status. Menej majetní sa museli uspokojiť s domácimi bylinkami ako je mäta, bazalka, šalvia, alebo cesnak, cibuľa či petržlen.
Stredoveké kuchárske knihy prezrádzajú, že ryby sa varili, piekli, opekali na ražni, obaľovali v cestíčku, podávali s rôznymi omáčkami, často pre nás neobvyklých chutí.
Asi málokto by si dnes pochutil na bobrom chvoste dusenom na víne (išlo o jeden z najobľúbenejších receptov v strednej Európe), alebo na kaši z kaprieho mlieča s rozmočeným chlebom, osladenej cukrom či medom.
Napriek tomu, nie každý panovník či šľachtic bol ochotný dodržiavať pôst. Svedectvá o tom nájdeme na stránkach registrov žiadostí do pápežskej kúrie, uchovávaných vo Vatikánskom apoštolskom archíve.
Aristokracia žiadala pápeža o tzv. dišpenz, teda o udelenie výnimky, aby v čase pôstu mohli konzumovať mliečne výrobky či mäso. Zdôvodňovali to chorobou, slabosťou, nechuťou k pokrmom z rýb, nedostatkom olivového oleja a podobne.
Na štedrovečernom stole nechýbal ani alkohol. Na našom území sa vo veľkej miere pilo najmä víno, potom nasledovalo pivo a medovina. Voda totiž mohla byť zdrojom nákazlivých chorôb, a tak vhodnejším nápojom bolo víno, ktoré je prekvasené a pivo, ktoré je prevarené.
S vínom, ktoré bolo považované za vynikajúci liečebný prostriedok, sa stretávame veľmi často aj v lekárskych odporúčaniach. Podľa kartuziánov z Červeného kláštora víno „čistí zrak, posilňuje žalúdok, vracia veselú myseľ, zbavuje vnútro škodlivých pár, uvoľňuje črevá, cibrí rozum a uľavuje sluchu“.
Ak to však človek preženie, škodí pečeni, mozgu, nervom, spôsobuje mŕtvicu a triašku.
Ako sám Ján z Holešova hovorí: „...predvečer Narodenia Pána sa nazýva Štedrý večer, pretože je to predvečer sviatku, kedy sa celému svetu dostalo mimoriadnej štedrosti“.
Ľudia mali byť v ten večer štedrejší ako inokedy. Dvere domov mali zostať otvorené pre núdznych, aby sa ponúkli z pripraveného občerstvenia. Viac krmiva sa ušlo aj dobytku.
Ján z Holešova však zároveň trpko poznamenáva, že niektorí myslia skôr na svoj zisk a z poverčivosti praktizujú rôzne úkony: miešajú peniaze v mešci, aby sa im budúci rok znásobili, alebo otvárajú mešce preto, aby im do nich ľahšie vkĺzlo šťastie.
Tretí zvyk zachovávali veriaci na pamiatku zoslania „nebeského daru“ – prostredníctvom poslov si navzájom posielali pozdravy a darčeky.
„Niektorí však obdarúvajú len preto, aby sami mali šťastie“, skonštatoval Ján z Holešova. Tradovalo sa totiž, že kto v ten večer neobdaruje iných, schudobnie ešte pred koncom roka.
Ďalším zvykom bolo pečenie veľkého bieleho chleba v tvare pletenca (dnes vianočka). Ten symbolizoval Ježiša Krista, ktorý sa narodil v Betleheme, t. j. v „dome chleba“.
Ľudia tento bochník kládli na stôl s nožom položeným vedľa neho, aby si každý mohol odkrojiť, vrátane prichádzajúcich chudobných. Niektorí však nechávali chlieb na stoloch preto, aby sa v noci mohli najesť bôžikovia.
Ján z Holešova ich prirovnáva k tým, ktorí kedysi dávali jedlo na hroby svojich blízkych, aby sa nakŕmili duše, ktoré v noci vychádzajú z hrobov. Tento zvyk teda pochádza ešte z pohanských čias.
Piaty zvyk sa spájal s väčšou konzumáciou ovocia v porovnaní s ostatnými ročnými obdobiami. Zároveň sa takisto kládlo na stôl, kde bolo voľne k dispozícii aj služobníctvu a chudobným.
Hospodári zvykli na Štedrý deň ovinúť ovocné stromy do bielej slamy ako pripomienku nevinnosti Panny Márie, ktorá v sebe nosila vznešený plod Ježiša Krista. No ani pri tomto zvyku sa ľudia nevedeli zbaviť pohanských zvykov a obísť bez magických praktík a krájali ovocie len preto, aby poznali „budúce dobré alebo zlé veci“.
Šiestym zvykom bolo koledovanie. Ján z Holešova je presvedčený, že sa odvíja od narodenia Syna nebeského Kráľa, Pána sveta. Podobne poslovia široko-ďaleko oznamovali, že sa narodil nový pán zeme, keď sa narodil syn pozemskému kráľovi.
Vďaka Jánovmu spisu si vieme predstaviť, akým spôsobom koledovanie prebiehalo. Miestny kňaz spolu so školákmi, oblečenými v bielych rúchach, nosili z domu do domu obraz novonarodeného Božieho Syna, osvetlený sviečkami.
Zároveň spievali a kadidlom vydymovali navštevované príbytky. Z vďaky za zvestovanie dobrej správy dostali koledníci koláče alebo peniaze.
Okrem toho si Ján z Holešova všíma praktizovanie pohanskej mágie, na ktorú sú obzvlášť náchylné ženy: „Niektoré dokonca bránia tomu, aby sa uhlíky z kadidelnice vyniesli von z domu, a vytriasajú ich do pece v obave, aby ich dom neopustilo šťastie. Kadidlo používajú na čarovanie, aby im zaistilo náklonnosť ich manželov a ostatných ľudí.“
Posledný, siedmy zvyk, opísaný benediktínom Jánom, spočíval v ukladaní slamy na podlahu v izbách, čo odkazovalo na jednoduchosť podmienok, v akých sa narodil Spasiteľ.
Vzhľadom na posvätnú pamiatku tejto udalosti mních varuje pred znesväcovaním týchto miest roztopašnými intímnymi radovánkami: „Nech sa však majú na pozore tí, ktorí praktizujú svoju roztopašnosť a nemravnosť na slame, ktorá sa na tento sviatok prikladá do izieb.“
Napomína ženy, aby sa vyhýbali čarovaniu so slamou, prostredníctvom ktorého sa snažia zabezpečiť, aby mali nasledujúci rok izby bez bĺch.
V závere svojho traktátu si Ján z Holešova povzdychol, že počas celého roka sa nerobí toľko kúziel ako na Štedrý deň! Vysvetľuje si to tým, že ide o veľký sviatok, a teda aj diabol chce mať z neho veľký podiel. Akosi si neuvedomoval, že kresťania si skôr prisvojili a prerobili rímske satusnálie a slovanské slávnosti zimného slnovratu.
Vianoce v stredoveku oslavovali všetci – bohatí i chudobní. Každý človek v tiesni bol na Štedrý večer vítaný a dostal výslužku.
Počas vianočných sviatkov zvykli ísť stredovekí ľudia na svätú omšu, obľubovali scénky s náboženskou tematikou, spievali, popíjali a zabávali sa rôznymi hrami. Dňa 25. decembra, na sviatok Narodenia Pána, sa nevykonávala žiadna ťažká práca. Čas sa na chvíľu zastavil.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.