Presun štátnych pozemkov pod ministerstvo životného prostredia je podmienený zonáciou národných parkov (NP). Tá by však bola oveľa ľahšie realizovateľná, ak by to bolo naopak. Takto sa môže stať, že zonácia nebude nikdy dokončená, a teda by lesy v nezazónovaných národných parkoch nikdy neprešli pod ochranárov. Upozorňuje na to bývalý minister životného prostredia a predseda republikovej rady mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia László Sólymos v súvislosti so schválenou reformou národných parkov.

"Som rád, že v otázke ochrany národných parkov nastal posun. Príroda, naše lesy aj národné parky si zaslúžia, aby sme sa o ne lepšie starali a chránili ich," povedal pre TASR Sólymos. To, že sa dostanú štátne pozemky v národných parkoch pod jednu správu, považuje za krok vpred.

Sólymos zároveň poukazuje, že pri tvorbe zákona neboli nikdy také nepriaznivé politické okolnosti ako teraz. Je pre neho zarážajúce, že "tento dôležitý zákon" nepredložil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). "Zodpovednosť hodil na plecia poslancom, ktorí zákon ledva schválili o jeden hlas," podotkol. Tým, že ministerstvo životného prostredia tento zákon nepredkladalo a nedostatočne rokovalo s dotknutými stranami vrátane samospráv, súkromných vlastníkov aj podnikateľov, nastal podľa exministra zbytočný zmätok a napätie.

Schválená reforma národných parkov prináša presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod rezort životného prostredia. Od 1. apríla 2022 sa správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.