Pre tých, ktorí nevedia - roniť krokodílie slzy znamená, že plač danej osoby nie je plačom. Takýto plač skrátka označujeme za falošný, alebo vôbec je jeho smutná reakcia a ľútosť len divadlo. Najnovšie si na webe SME "poplakala" Zuzana Petková zo Zastavme korupciu: "Podpora Žilinku bola najväčším omylom nadácie". Hrdo a " liberálne trendy" dodáva, že "dnes musím priznať, že Maroš Žilinka bol najväčším omylom Nadácie Zastavme korupciu za celú históriu jej existencie. Po roku jeho pôsobenia mám z neho väčšie obavy, ako som mala z Dobroslava Trnku." Čo na to na sociálnej sieti právnik a publicista Jozef Šátek?

Autor statusu prichádza s prvou poznámkou. "Spomínam si na tie neskutočne pozitívne až superlatívne mediálne ospevovania verejných vypočutí kandidátov v parlamente a to už od ich naštartovania za ministra Gála a pretrváva to až doteraz. Už v začiatkoch som upozorňoval, že je to v podstate len zástierka, ktorou sa tak či onak nakoniec pretlačí ten „správny“ kandidát a transparentnosť tohto procesu je falošná predstava živená politikmi i médiami." Píše Jozef Šátek.

Teátro podľa pseudodemokratov nehovorí takmer nič

"Takéto vystúpenie takmer nič nehovorilo o danom kandidátovi, o jeho skutočnej minulosti či už osobnej alebo profesionálnej, skôr bolo o tom správne použiť pripravené slová a vety, vedieť správne komunikovať, byť dobre pripraveným na otázky po stránke koncepčnej a vhodne do toho prsknúť aj niečo emotívne. V konečnom dôsledku je toto vypočutie len v rukách politikov a chýba akákoľvek aktívna občianska kontrola s možnosťou zasiahnuť do tohto procesu. Okrem niektorých sudcov ústavného súdu sa táto metóda neosvedčila a verejnosť následne bola z výsledkov práce zvolených funkcionárov ale aj neakceptovaných kandidátov značne sklamaná (Lučanský, Kovařík, Szabó, Źilinka, Kysel, Remeta...)." Pripomína politický, no navonok aj médiami ospevovaný ako rýdzo demokratický, nezmyselný výber kandidátov popmpéznymi "vypočúvaniami" Jozef Šátek.

Tupá mediálna masáž

"Druhá poznámka. Je treba prestať mediálne masírovať ľudí tvrdením, že o rozhodujúcich dôkazoch a ich prípadnej nezákonnosti „by mal rozhodnúť nezávislý súd“. V etape prípravného trestného konania (pred podaním obžaloby na súd) má každý orgán činný v trestnom konaní, či už vyšetrovateľ (policajt) alebo prokurátor právo v rámci voľného hodnotenia dôkazov (jedna zo základných zásad trestného konania) tieto hodnotiť a podľa vlastného uváženia založenom na zákonoch a svojich praktických skúsenostiach, pri rešpektovaní na vec sa vzťahujúcich stanovísk Najvyššieho súdu ako aj nálezov Ústavného súdu po zodpovedajúcom zdôvodnení vyhodnotiť zo záverom o ich zákonnosti či nezákonnosti. Takýto postup sa realizuje vo veľkom počte trestných vecí, ktoré sa z rôznych dôvodov nedostanú pred súd a sú iným spôsobom ešte v prípravnom konaní meritórne rozhodnuté." Pripomína v závere statusu Jozef Šátek.

Pomôžete nám?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme, redakcia HD.

_______________________