Dnes sa malo rokovať o Zákone 534, o ktorom sme sa na našich stránkach už rozprávali aj s pánom Rudolfom Huliakom. Ten bol dnes znovu pred Národnou radou, odkiaľ cez svoj profil na sociálnej sieti oznámil, že rokovanie o tomto bode programu sa odkladá na koniec tejto schôdze. A kto sleduje situáciu vidí, že odporcovia tohto zákona už sa takto verejne nebudú môcť proti nemu prísť postaviť...
Ťažko povedať, keďže tento parlament funguje spôsobom, že ak chce vláda niečo presadiť a nesedia čísla, tak sa to preloží a prekladá sa, kým tie čísla sedia tak, ako si vláda predstavuje. Rozhodne však nie čistým spôsobom. Úplne jednoznačné to však nie je. Toto je len naťahovanie času, aby stihol pán Šibl ešte obehať nejakých poslancov a "zalobovať" u nich.
Pri predkladaní takéhoto zákona by malo spolu s ním byť riešených množstvo ďalších zákonov a noriem. Vlastne tie mali byť vyriešené ešte pred tým, ako sa schváli tento zákon. Takže toto všetko hodili bokom, bokom hodili aj okolo stopäťdesiat pozmeňovacích návrhov. Z celého tohto procesu krásne vidno, o čo tu ide a ochrana prírody to rozhodne nie je. No a tie peniaze sa majú pokotúľať do správnych vreciek.
Kde sa nič nerobí, tam to nič nestojí, ale pekne to zarába. No a dnes (23. 11.) sa stalo presne to isté, čo dva týždne dozadu - celé to treba odložiť, aby sa našiel čas na získanie podpory. Navrhovatelia síce tvrdia, že zákon prerokovali s každým, ale tak rokovať vie každý - hovor si, čo chceš a ja si, čo chcem, urobím.
Po prvom čítaní sa títo ľudia zrazu zbadali, že aj na vidieku žijú ľudia a tak ich pozvali, aby prišli tento návrh zákona podporiť, dokonca v krojoch a za sľuby, ako budú ich pozemky kompenzované. No a tiež boli mikrobusmi dovezení nejakí účastníci podporného zhromaždenia, ktorí hovorili po Nemecky...
Účastníci tzch kvázi rokovaní, na ktorých sa zúčastnil aj pán Smatana tvrdia, ako to bolo predostrené - budeme najlepší na svete v ochrane prírody, čo ale povedané nebolo, že naďalej budeme potraviny voziť kamiónmi, budeme podporovať záoceánske lode, ktoré ten uhlík budú produkovať aj za nás.
Najskôr musí prísť zonácia, po nej definujeme predmet ochrany a až potom zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody, ktoré budú v súlade. Lenže strom treba chrániť nie len v národnom parku, ten treba chrániť aj v meste, či v poli. Podľa doc. Šálku tu totiž nejde o ochranu prírody, ale o to, kto bude spravovať 1,3 miliardy €. To sú peniaze, ktoré MŽP dostane z fondu obnovy.
V relácii Ide o pravdu tvrdil, že MŽP chce ľuďom v najzaostalejších regiónoch len pomôcť, keďže doteraz od revolúcie sa len vyľudňovani. "Premena národných parkov predovšetkým pozdvihne socio-ekonomickú situáciu. Preto sa ju opozícia snaží zničiť, lebo ak by to prebehlo, verejnosť by tú reformu ocenila." Minister Budaj vraví presný opak toho, čoho sa obáva R. Huliak a lesníci / urbárnici s ním.
Už v súčasnej podobe ochrany prírody turistický ruch, napríklad reštaurácia, funguje možno tri letné mesiace. Po zvyšok roka ten podnikateľ musí stáť za hrncami, robiť čašníka, aj upratovať, aby sa vôbec uživil. "O čom tu teda večne básni pán minister, čo bude pre tých ľudí v bezzásahu také lukratívne. Turistické chodníky s trávou po prsia?" konštatoval R. Huliak, keď sme ho s touto otázkou kontaktovali.
Ministra Budaja prirovnal k svojmu pubertálnemu synovi, ktorý kdesi na inzertnom portáli videl staré, prehrdzavené auto, má v rukách päťstovku, to auto stojí päťsto eur, tak poďme ho kúpiť! Nehľadíme na výdavky okolo, ale poďme do "výhodnej" kúpy. Lenže pán minister a ľudia okolo neho už by mali rozmýšľať aj nad dôsledkami konania... Takže "Nemáme zaostalé regióny, máme zaostalého ministra životného prostredia." Lenže to nie je dar. Na tej 1,3 miliardy sa poskladajú všetci ľudia.
Ministerstvo pod vedením J. Budaja by chcelo, aby tak zarábali aj tie naše. Ako to však MŽP chce dosiahnuť 75 percentnou bezzásahovosťou, keď tam podľa Huliaka nehne ničím. Nebude sa tam poľovníčiť, rybárčiť, ale ani chovať, či pestovať. Ako z toho minister chce spraviť niečo, čo bude zarábať tie milióny. Tých ľudí budú ponad prírodu voziť vrtuľníkom?
Navyše jej rozhodnutia v tejto oblasti nie sú príkazovné, ale len doporučovacie, s ohľadom na možnosti jednotlivých národov. My navyše nevieme, čo vlastne ideme chrániť. Najskôr vyhlásime územie za chránené a až potom ideme hľadať, čo v ňom vlastne budeme chrániť.
Vytvoriť problém, pomenovať problém, ukázať ľuďom jediné schodné riešenie a postrašiť ich sankciami, ak práve toto riešenie nebude prijaté. Ale toto je niečo, čo tu funguje od roku 1989 nepretržite. Tejto starej schéme už predsa nemôže veriť nikto. Keď ministerstvo chce do ochrany dať 1,3 miliardy eur, tak už konečne tak, aby tie peniaze v tej ochrane prírody bolo vidno.
Dnes, v deň druhého pokusu o schvaľovanie, pred NR SR nestáli bandy dezolátov, ale lesníci, vlastníci pozemkov, ktorých sa tento zákon bude bytostne dotýkať, ale chcú žiť a pracovať v regióne, v ktorom sa narodili, kde majú "kúsok" svojej pôdy. Nie dezoláti, ale ľudia, ktorí sa nechcú nechať vyhnať z miest, kde žijú.
Odkúpi na Slovensku za kamión dreva, nejaký malý podnikateľ v Poľsku z dreva, ktorým u nás ani kúriť nechceme, vyrobí trebárs záhradný nábytok a potom nám ho tu vo velkých obchodoch predáva ako záhradný nábytok. Prečo takto nemôže fungovať trebárs hociktorý malý slovenský výrobca? Najskôr musíme podporiť svojich podnikateľov. Aby mohli niekde spracovať to drevo, ktoré sa nevyužije na kúrenie. Aby mal podnikateľ kde robiť a na čom robiť. Až tak vieme pozdvihnúť región.
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojim názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!